Citáty a výroky - vtedy
Hľadáš lacné a zaujímavé knihy?
Antikvariát PASEKA
Pre skúsených umelcov, kreatívnych nadšencov aj začínajúcich študentov umenia:
Umelecké potreby, štetce, farby, ..
Nájdite si výrok,citát alebo myšlienku, ...
môžete hľadať podľa autorov vľavo alebo podľa tém vpravo.
Wiliam Shakespeare:
"Najďalej sa dostaneme vtedy, keď nevieme kam ideme."
Jean Jacques Rosseau:”Monarchistický štát by mohol byť dobrý len vtedy, ak by mal na čele schopného vladára, čo sa však stáva zriedkavo.”
”Štát vznikol vtedy keď nikto z nás nebol schopný dostatočne sa postarať o uspokojovanie svojich potrieb a bol odkázaný na pomoc iných ľudí”
A Daniel, keď sa dozvedel, že bolo napísané také písmo, odišiel hore do svojho domu (a obloky mu boly otvorené hore na jeho izbe proti Jeruzalemu), a trikrát za deň kľakol na svoje kolená a modlil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom, preto, že to tak robieval i predtýmto.
Vtedy sa náhle s hrmotom shromaždili tí mužovia a našli Daniela prosiť a pokorne sa modliť pred jeho Bohom.
A Elizeus sa modlil a riekol: Hospodine, prosím, otvor jeho oči, aby videl! Vtedy otvoril Hospodin oči služobníka, a videl a hľa, vrch bol plný koní a ohnivých vozov okolo Elizea.
A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi.
Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj služobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho služobníka, lebo ty si jako sám faraon.
Môj pán sa pýtal svojich služobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata?
A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje.
A ty si riekol svojim služobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl.
Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie.
Ale ty si riekol svojim služobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári!
A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu služobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána,
a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy,
že sme povedali: Nemôžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najmladší brat bol s nami.
A tvoj služobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena.
Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, že ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz.
A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu.
A tak teraz, keď prijdem k tvojmu služobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou,
nuž bude, keď uvidí, že nieto chlapca, že zomrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu.
Lebo tvoj služobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni.
Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj služobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi.
Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!
A Lában mal dve dcéry, meno staršej bolo Lea, a meno mladšej bolo Rácheľ.
Ale Lea mala chúlostivé oči, a Rácheľ bola peknej postavy a krásnej tvári.
A Jakob si zamiloval Rácheľ a povedal: Budem ti slúžiť sedem rokov za Rácheľ, tvoju mladšiu dcéru.
A Lában odpovedal: Lepšie je, aby som ju dal tebe, než ako by som ju mal dať inému mužovi. Bývaj u mňa.
A tak slúžil Jakob za Rácheľ sedem rokov, a bolo to v jeho očiach ako niekoľko dní, keďže ju mal rád.
Potom povedal Jakob Lábanovi: Daj mi moju ženu, lebo sa vyplnily moje dni, aby som vošiel k nej.
Vtedy shromaždil Lában všetkých mužov toho miesta a urobil hostinu.
Ale večer stalo sa, že pojal Leu, svoju dcéru, a voviedol ju k nemu, a vošiel k nej
A Lában jej dal Zilfu, svoju dievku, Lei, svojej dcére, za dievku.
A keď bolo ráno, hľa, bola to Lea. A povedal Lábanovi: Čo si mi to urobil? Či som neslúžil u teba za Rácheľ? Prečo si ma tedy oklamal?
A Lában povedal: Tu u nás sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala prv ako staršia, prvorodená.
Vyplň týždeň tejto, a potom ti dáme i túto za službu, ktorú budeš slúžiť u mňa, ešte druhých sedem rokov.
A Jakob urobil tak a vyplnil jej týždeň, a tak mu dal Rácheľ, svoju dcéru, jemu za ženu.
A Lában dal Rácheli, svojej dcére, Bilhu, svoju dievku, jej za dievku.
A vošiel i k Rácheli a miloval i Rácheľ, viac ako Leu, a slúžil u neho ešte druhých sedem rokov.
A Mojžiš vystrel svoju ruku na more. A Hospodin hnal more východným vetrom silným cez celú noc, a obrátil more na sušinu, a rozstúpily sa vody.
A tak vošli synovia Izraelovi doprostred mora a išli po suchu, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany.
A Egypťania ich honili a vošli za nimi, všetky kone faraonove, jeho vozy i jeho jazdci, doprostred mora.
Potom stalo sa za rannej stráže: Hospodin pohliadol na vojsko Egypťanov zo stĺpu ohňa a oblaku a zmiatol vojsko Egypťanov.
A vyrazil kolesá z jeho vozov a poháňal ho tak, že išlo s ťažkosťou. Vtedy povedali Egypťania: Utečme pred Izraelom, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egypťanom!
A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku na more, aby sa navrátily vody na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov.
Vtedy vystrel Mojžiš svoju ruku na more, a more sa navrátilo pred ránom ku svojej moci, a Egypťania utekali oproti nemu, a tak vrhnul Hospodin Egypťana doprostred mora.
A vody navrátiac sa pokryly vozy i jazdcov so všetkým vojskom faraonovým, všetkých, ktorí vošli za nimi do mora; nezostalo z nich ani len jedného.
A synovia Izraelovi išli po suchu prostredkom mora, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany.
Toho dňa zachránil Hospodin Izraela vyslobodiac ho z ruky Egypťanov. A Izrael videl Egypťanov mŕtvych na brehu mora.
A on odpovedal: Neboj sa, lebo je viacej tých, ktorí sú s nami, ako je tých, ktorí sú s nimi.
A Elizeus sa modlil a riekol: Hospodine, prosím, otvor jeho oči, aby videl! Vtedy otvoril Hospodin oči služobníka, a videl a hľa, vrch bol plný koní a ohnivých vozov okolo Elizea.
A ony mu riekly: Nože si sadni a čítaj to pred nami! A Báruch čítal v ich uši.
A stalo sa, keď počuly všetky tie slová, že sa predesily a hľadiac druh na druha riekly Báruchovi: Istotne oznámime kráľovi všetky tieto slová.
Potom sa opýtaly Bárucha a riekly: Nože nám oznám, ako si napísal všetky tieto slová z jeho úst?
A Báruch im odpovedal: Zo svojich úst mi vravel všetky tieto slová, a ja som písal do knihy černidlom.
Vtedy riekly kniežatá Báruchovi: Idi, skry sa i ty i Jeremiáš, a nech nevie nikto, kde ste.
Potom vošly ku kráľovi do dvora a svitok knihy nechaly opatrovať v chyži Elišamu, pisára, a oznámily kráľovi všetky tie slová.
A potom, keď sa naraňajkovali, povedal Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimone Jonášov, či ma miluješ, viac ako títo? A on mu povedal: Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád. A Ježiš mu povedal: Pas moje jahniatka!
A zase mu povedal, po druhé: Šimone Jonášov, či ma miluješ? On mu povedal: Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád. Nato mu povedal Ježiš: Pas ako pastier moje ovečky!
Povedal mu po tretie: Šimone Jonášov, či ma máš rád? Vtedy sa zarmútil Peter, že mu povedal po tretie: Či ma máš rád? A povedal mu: Pane, ty vieš všetko, ty znáš, že ťa mám rád. A Ježiš mu povedal: Pas moje ovečky!
a povedal mi: Dosť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti. Teda najradšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby prebývala na mne moc Kristova.
Preto mám záľubu v slabostiach, v pohaneniach, v tiesňach, v prenasledovaniach, v úzkostiach za Krista; lebo keď som slabý, vtedy som mocný.
A primiešanej sberby, ktorá bola medzi nimi, zmocnila sa veľká žiadosť. A obrátiac sa plakali, aj synovia Izraelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso?
Rozpomíname sa na ryby, ktoré sme jedli v Egypte zadarmo, na uhorky, na melony, na por, na cibuľu a na cesnak.
Ale teraz je naša duša vypráhla; nieto ničoho, nevidia naše oči ničoho iba tú mannu.
A Mojžiš počul, že ľud plače radom po svojich čeľadiach, každý pri dveriach svojho stánu. Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov, a bolo to zlé i v očiach Mojžišových.
A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím synom.
Vtedy povedal otec svojim sluhom: Vyneste rýchle to prvé rúcho a oblečte ho a dajte prsteň na jeho ruku a sandále na nohy
a doveďte to krmné teľa a zabite, a jedzme a veseľme sa,
lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil; bol ztratený a našiel sa. A začali sa veseliť.
A tak mu hovorili tí druhí učeníci: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím bodnutia hrebov na jeho rukách a nepoložím svojho prstu na miesta, bodnuté od hrebov, a nepoložím svojej ruky na jeho bok, neuverím.
A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Ježiš pri zamknutých dveriach a stal si do prostredku a povedal: Pokoj vám!
A potom povedal Tomášovi: Daj sem svoj prst a pozri moje ruky a daj svoju ruku a polož na môj bok a nebuď neveriaci, ale veriaci!
A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Bôh!
A Ježiš mu povedal: Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili.
A vyšiel súbojník z vojska Filištínov, ktorému bolo meno Goliáš, z Gátu; vysoký bol šesť lakťov a piaď;
A postaviac sa volal na bojové rady Izraelove a vravel im: Načo ste vyšli postaviť sa do boja? Či nie som ja Filištín a vy služobníci Saulovi? Vyberte si muža, ktorý by sišiel ku mne!
Ak bude môcť bojovať so mnou a zabije ma, vtedy vám budeme za sluhov, a jestli ja jeho premôžem a zabijem ho, budete vy nám za sluhov a budete nám slúžiť.
A krome toho vravel Filištín: Ja som dnes pohanil vojská Izraelove. Nože mi tedy dajte muža, aby sme sa spolu borili!
A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak tedy vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi, a jedol.
Vtedy sa otvorily oči obidvoch, a poznali, že sú nahí. A naviažuc fíkového lístia spravili si zástery.
Potom počuli hlas Hospodina Boha, chodiaceho po raji, k dennému vetru večernému. Ale Adam i jeho žena sa skryli pred tvárou Hospodina Boha v prostredku medzi stromami raja.
Boh chce prehovoriť vtedy, keď dlho mlčí.
Boh ťa nikdy neopustí, ani vtedy, keď ťa trestá, lebo často trestá práve toho, koho chce zachrániť...
J. Hubač:Človek začne chápať život až vtedy, keď začne myslieť na smrť.
:Kozmonaut Michael Collins na jednom stretnutí povedal, že priemerný muž vysloví denne asi 25 000 slov, priemerná žena 30 000. Potom dodal: „Nanešťastie, každý deň, keď sa vrátim domov, ja som svojich 25 000 slov už vyriekol - kým moja žena práve vtedy svojich 30 000 slov len začína.“
Kritika je konštruktívna, keď ja kritizujem teba;
deštruktívna je vtedy, keď ty kritizuješ mňa.
Laska je dar....... Najvzacnejsi je vtedy, ked ho davame napriek vlastnemu utrpeniu, bolesti a smrti.
Archibald Macleish:Láska je dar...Najvzácnejší je vtedy, keď ho dávame napriek vlastnému utrpeniu, bolesti a smrti.
H. S. Sullivan :Láska sa začína vtedy, keď jeden človek pociťuje potreby toho druhého, ako by boli jeho vlastné a pokladá ich za rovnako dôležité.
Lebo ak vtedy, keď sme boli nepriateľmi, boli sme smierení s Bohom skrze smrť jeho Syna, tak je o mnoho istejšie, že súc smierení budeme spasení jeho životom.
Lebo sami dôkladne viete, že deň Pánov prijde tak ako zlodej vnoci.
Lebo keď budú hovoriť: Pokoj a bezpečnosť, vtedy náhle prijde na nich zahynutie ako bolesť na tehotnú ženu, a neujdú.
Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme;
ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené.
Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.
Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.
Len vtedy ľúbime naozaj, ak ľúbime bez príčiny.
A. Franke:Len vtedy ľúbime skutočne, ak ľúbime bez príčiny.
anonym:Mnohí ľudia sú ako pľuzgiere...Ukážu sa až vtedy, keď je už všetko urobené.
Prísl 2,1-5 :Môj synu, ak prijmeš moje slová a schováš moje prikázania u seba,
tak, aby tvoje ucho pozorovalo na múdrosť, a jestli nakloníš svoje srdce umnosti;
áno, ak zavoláš na rozumnosť a pozdvihneš svoj hlas k umnosti;
ak ju budeš hľadať ako striebro a budeš ju vyhľadávať ako skryté poklady,
vtedy porozumieš bázni Hospodinovej a najdeš známosť Božiu.
Môj synu, ak prijmeš moje slová a schováš moje prikázania u seba,
tak, aby tvoje ucho pozorovalo na múdrosť, a jestli nakloníš svoje srdce umnosti;
áno, ak zavoláš na rozumnosť a pozdvihneš svoj hlas k umnosti;
ak ju budeš hľadať ako striebro a budeš ju vyhľadávať ako skryté poklady,
vtedy porozumieš bázni Hospodinovej a najdeš známosť Božiu.
Lebo Hospodin dáva múdrosť; z jeho úst pochádza známosť a umnosť.
Môj synu, ak prijmeš moje slová a schováš moje prikázania u seba,
tak, aby tvoje ucho pozorovalo na múdrosť, a jestli nakloníš svoje srdce umnosti;
vtedy porozumieš bázni Hospodinovej a najdeš známosť Božiu.
Môj synu, nech neodídu tie veci zpred tvojich očí; ostríhaj to, čo prospieva, a dômyselnosť.
A bude to životom tvojej duši a pôvabnou milotou tvojmu hrdlu.
Vtedy pojdeš bezpečne svojou cestou a nenarazíš svojou nohou.
Naša pamiatka bude žiť vtedy, ak sme si ju zaslúžili svojím životom.
Józ 1,8.9 :Neuhne táto kniha zákona od tvojich úst, ale budeš rozmýšľať o nej vodne i vnoci, aby si ostríhal a činil všetko podľa všetkého toho, čo je napísané v nej, lebo vtedy sa ti podarí tvoja cesta, a vtedy budeš robiť múdre a rozumne.
Lebo veď či som ti neprikázal: Buď silný a pevný! Netras sa ani sa nestrachuj!? Lebo s tebou je Hospodin, tvoj Bôh, vo všetkom a všade, kamkoľvek pojdeš.
Nezlyhávame len vtedy, keď konáme zlo, ale aj vtedy, keď nekonáme dobro.
Odtrhla som kvet-zvädol.Chytila som motýľa a umrel mi v dlani.Až vtedy som pochopila,že krásy sa možno dotknúť iba srdcom.
Pevne stáť budeme len vtedy, keď budeme často na kolenách.
Pokrok je možný jedine vtedy, keď sa inteligentne porušujú zákony.
2 Sam 12,1-9 :Preto poslal Hospodin Nátana k Dávidovi. A keď vošiel k nemu, povedal mu: Dvaja mužovia boli v jednom meste. Jeden bol bohatý a druhý chudobný.
Bohatý mal oviec a volov veľmi mnoho.
Chudobný nemal ničoho krome jednej malej ovečky, ktorú bol kúpil, a choval ju, a rástla pri ňom a pri jeho synoch, spolu. Jedla z jeho kusa chleba, pila z jeho pohára a líhala v jeho lone a bola mu jako dcéra.
No, prišiel k bohatému človekovi nejaký pocestný. A pretože mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo zo svojich volov, aby pripravil pokrm cestujúcemu, ktorý prišiel k nemu, vzal ovečku chudobného človeka a pripravil ju mužovi, ktorý prišiel k nemu.
Vtedy sa veľmi rozhneval Dávid na človeka a povedal Nátanovi: Jako že žije Hospodin, synom smrti je muž, ktorý to urobil!
A ovcu nahradí štvornásobne preto, že vykonal takú vec a pretože nemal ľútosti.
Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej.
A dal som ti dom tvojho pána i ženy tvojho pána do tvojho lona a dal som ti aj dom Izraelov aj Júdu, a keby to bolo bývalo málo, bol by som ti pridal to i to.
Prečo si tedy opovrhnul slovom Hospodinovým, aby si učinil to zlé v jeho očiach? Uriáša Hetejského si zabil mečom a jeho ženu si vzal sebe za ženu a jeho si zavraždil mečom synov Ammonových.
Rastieme iba vtedy, keď sa snažíme dostať ďalej, než sú hranice toho, kde už stojíme.
Carlyle :Skutočný život sa začína vtedy, keď sa začína sebazaprenie.
Sloboda je iba vtedy slobodou, ak nie je v rozpore so zákonom, inak je to iba zdanie.
Smer nášho života je správny vtedy, keď jeho cieľom je Boh.
Úsilie sa prejaví iba vtedy, keď sa človek odmietne vzdať sa.
Úspech sa dostaví len vtedy, keď sa intuícia spojí s odvahou urobiť rozhodnutie.
Oscar Wilde :V tomto svete existujú len dve tragédie. Prvá je vtedy, keď nedostaneme, čo chceme, a druhá, keď to dostaneme.
Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi.
Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých.
Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja;
ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami.
A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly.
Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!
Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy.
A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.
Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si!
A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere.
Vtedy Ježiš pozrúc na neho zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: iď, predaj všetko, čo máš, a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a vezmi kríž, poď a nasleduj ma!
Vtedy mu odpovedia spravedliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa?
A kedyže sme ťa videli hosťa-cudzinca a prijali sme ťa, alebo nahého a odiali sme ťa?
A kedy sme ťa videli nemocného alebo v žalári a prišli sme za tebou?
A Kráľ odpovedajúc riekne im: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili.
Vtedy odpovedal Hospodin Jobovi z víchrice a riekol:
Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum?
Kto položil jej rozmery, keď vieš? Alebo kto roztiahol po nej šnúru?
Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto položil jej uholný kameň,
keď spolu plesaly hviezdy rána, a keď jasali všetci synovia Boží?
Vtedy povedal Eliáš Tišbänský, ktorý bol z cudzích obyvateľov Gileáda, Achabovi: Jako že žije Hospodin, Bôh Izraelov, pred ktorého tvárou stojím, tak isté je, že nebude po tieto roky rosy ani dažďa, len na moje slovo.
A stalo sa slovo Hospodinovo k nemu povediac:
Odídi odtiaľto a obráť sa na východ a skry sa pri potoku Karite, ktorý je naproti Jordánu.
A bude tak, že z potoka budeš piť, a krkavcom som prikázal, aby ťa tam zaopatrovali potravou.
Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž a ide za mnou!
Lebo ten, kto by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju, a kto by pre mňa ztratil svoju dušu, najde ju.
Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta.
Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; smädný som bol, a dali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a prijali ste ma;
nahý, a odiali ste ma; nemocný som bol, a navštívili ste ma; v žalári som bol, a prišli ste za mnou.
Vtedy prevyšoval tento Daniel tie kniežatá i satrapov, pretože bol v ňom veľký duch, a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom.
Vtedy sa snažily kniežatá a satrapovia najsť nejakú príčinu proti Danielovi so strany kráľovstva; ale nemohli najsť nijakej príčiny ani vady, pretože bol verný, a nenašiel sa pri ňom nijaký omyl ani vada.
Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, koľko ráz zhreší proti mne môj brat, a odpustím mu? Či do sedem ráz?
Ježiš mu rečie: Nehovorím ti, že do sedem ráz, ale až do sedemdesiatsedem ráz.
Vtedy sa báli mornári, a kričali každý ku svojmu bohu, a vyhadzovali nádoby, ktoré boly v lodi, do mora, aby si poľahčili. Ale Jonáš bol sišiel dolu na odľahlé miesto lode, ľahol si a zaspal tvrdo.
A pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: Čo sa ti robí, ospalče? Vstaň, volaj ku svojmu Bohu! Snáď si ten Bôh pomyslí na nás a nezahynieme.
Vtedy sa dotknul ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery!
Vtedy sa náhle s hrmotom shromaždili tí mužovia a našli Daniela prosiť a pokorne sa modliť pred jeho Bohom.
Vtedy sa otvoria oči slepých, a otvoria sa aj uši hluchých.
Vtedy poskočí kulhavý jako jeleň, a jazyk nemého bude radostne prespevovať, lebo sa vyprýštia vody na púšti a potoky na pustine.