Citáty a výroky - svojich
Hľadáš lacné a zaujímavé knihy?
Antikvariát PASEKA
Pre skúsených umelcov, kreatívnych nadšencov aj začínajúcich študentov umenia:
Umelecké potreby, štetce, farby, ..
Nájdite si výrok,citát alebo myšlienku, ...
môžete hľadať podľa autorov vľavo alebo podľa tém vpravo.
Platón:
”Štát vznikol vtedy keď nikto z nás nebol schopný dostatočne sa postarať o uspokojovanie svojich potrieb a bol odkázaný na pomoc iných ľudí”
A budete to vidieť, a vaše srdce sa bude radovať, a vaše kosti budú kvitnúť ako svieža bylina. A tak sa bude znať ruka Hospodinova pri jeho služobníkoch, a bude sa zúrivo hnevať na svojich nepriateľov.
A Izrael miloval Jozefa nad všetkých svojich synov, pretože mu bol synom staroby, a spravil mu sukňu pestrých farieb.
A keď videli jeho bratia, že ho miluje ich otec nad všetkých jeho bratov, nenávideli ho a nemohli s ním hovoriť pokojne.
A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi.
Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj služobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho služobníka, lebo ty si jako sám faraon.
Môj pán sa pýtal svojich služobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata?
A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje.
A ty si riekol svojim služobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl.
Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie.
Ale ty si riekol svojim služobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári!
A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu služobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána,
a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy,
že sme povedali: Nemôžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najmladší brat bol s nami.
A tvoj služobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena.
Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, že ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz.
A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu.
A tak teraz, keď prijdem k tvojmu služobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou,
nuž bude, keď uvidí, že nieto chlapca, že zomrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu.
Lebo tvoj služobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni.
Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj služobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi.
Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!
A keď som priložil svoje srdce, aby som poznal múdrosť a videl zamestnanie, ktoré sa vykonáva na zemi, lebo ani vodne ani vnoci nevidí človek spánku na svojich očiach,
videl som všetko dielo Boha, že človek nemôže vystihnúť dielo, ktoré sa deje pod slnkom; keby sa i jakokoľvek namáhal človek vyhľadať, nenajde, ba ani keby povedal múdry, že pozná, nebude môcť najsť.
A navrátili sa z prezkúmania zeme po štyridsiatich dňoch.
A išli a prišli k Mojžišovi a k Áronovi a k celej obci synov Izraelových na púšť Fáran, do Kádeša, a doniesli im zprávu i celej obci a ukázali im ovocie zeme.
Rozprávali mu a riekli: Prišli sme do zeme, do ktorej si nás poslal, ktorá aj naozaj oplýva mliekom a medom, a toto je jej ovocie.
Len že je to silný ľud, ktorý býva v zemi, a mestá sú opevnené, veľmi veľké, a videli sme tam aj deti Enákove.
Amalech býva v zemi na juhu; Hetej, Jebuzej a Amorej býva na vrchoch, a Kananej býva pri mori a popri Jordáne.
A Kálef tíšil ľud, ktorý sa búril proti Mojžišovi, a vravel: Áno, len poďme hore a zaujmeme ju dedične, lebo sa jej istotne zmocníme.
Ale mužovia, ktorí boli odišli s ním ta hore, vraveli: Nebudeme môcť ísť hore proti tomu ľudu, lebo je silnejší ako my.
A pustili zlú povesť o zemi, ktorú prezkúmali, medzi synov Izraelových povediac: Zem, ktorou sme prešli nato, aby sme ju prezkúmali, je zem, ktorá žerie svojich obyvateľov. A všetok ľud, ktorý sme videli v nej, sú mužovia vysokej postavy.
A ony mu riekly: Nože si sadni a čítaj to pred nami! A Báruch čítal v ich uši.
A stalo sa, keď počuly všetky tie slová, že sa predesily a hľadiac druh na druha riekly Báruchovi: Istotne oznámime kráľovi všetky tieto slová.
Potom sa opýtaly Bárucha a riekly: Nože nám oznám, ako si napísal všetky tieto slová z jeho úst?
A Báruch im odpovedal: Zo svojich úst mi vravel všetky tieto slová, a ja som písal do knihy černidlom.
Vtedy riekly kniežatá Báruchovi: Idi, skry sa i ty i Jeremiáš, a nech nevie nikto, kde ste.
Potom vošly ku kráľovi do dvora a svitok knihy nechaly opatrovať v chyži Elišamu, pisára, a oznámily kráľovi všetky tie slová.
A primiešanej sberby, ktorá bola medzi nimi, zmocnila sa veľká žiadosť. A obrátiac sa plakali, aj synovia Izraelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso?
Rozpomíname sa na ryby, ktoré sme jedli v Egypte zadarmo, na uhorky, na melony, na por, na cibuľu a na cesnak.
Ale teraz je naša duša vypráhla; nieto ničoho, nevidia naše oči ničoho iba tú mannu.
A Mojžiš počul, že ľud plače radom po svojich čeľadiach, každý pri dveriach svojho stánu. Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov, a bolo to zlé i v očiach Mojžišových.
A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorily sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov.
Ak sa človek dokáže zasmiať na svojich problémoch, bude sa mať vždy na čom smiať.
Ak si ľudia vážia sami seba, tak si obyčajne vážia aj svojich blížnych.
Ak si vážia ľudia sami seba, tak si obyčajne vážia aj svojich blížnych.
Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré povedia ľudia, vydajú počet v deň súdu;
lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený.
Boh klope na naše srdcia, keď sa cítime opustení, ale veľmi často sme príliš hluchí a zahľadení do svojich problémov na to, aby sme ho počuli... a napriek tomu nás stále miluje
Eleanor Rooseveltová:Budúcnosť patrí tomu, kto verí v krásu svojich snov.
Budúcnosť patrí tomu, kto verí v krásu svojich snov.
Filem 1,4.5 :Ďakujem vždycky svojmu Bohu zmieňujúc sa o tebe na svojich modlitbách,
počujúc o tvojej láske a viere, ktorú máš k Pánu Ježišovi a naproti všetkým svätým,
deti zacinaju tim ze svojich rodicov miluju potom sudia a zridka ak vobec niekedy im odpustaju
Ž 17,5 :Drž moje kroky na svojich cestách, aby sa neuchýlily moje nohy.
Hľa, na svojich dlaniach som ťa vyryl, tvoje múry sú vždycky predo mnou.
Hnevať sa je ľahké,ale ťažšie konať s rozumom.Budúcnosť patrí tým,ktorí veria v krásu svojich snov.
J. Mellan :Každý z nás je mučeníkom svojich vlastných omylov a nedostatkov.
Keď Pán udáva tón a taktovku má vo svojich rukách, zaznie to aj v piesni tvojho života.
Kozmonaut Michael Collins na jednom stretnutí povedal, že priemerný muž vysloví denne asi 25 000 slov, priemerná žena 30 000. Potom dodal: „Nanešťastie, každý deň, keď sa vrátim domov, ja som svojich 25 000 slov už vyriekol - kým moja žena práve vtedy svojich 30 000 slov len začína.“
Lakomec je dobry pes,strazi majetok svojich dedičov.
voltaire:mente svoje radovanky ale nikdy nemente svojich priatelov
Ján 15,13 :Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov.
Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.
Poznávaj ho na všetkých svojich cestách, a on bude urovnávať tvoje stezky.
Nas nebesky otec vezme nieco od svojich deti len v tom pripade,ked im chce dat nieco lepsie.
Prísl 3,7 :Nebuď múdrym vo svojich vlastných očiach; boj sa Hospodina a odstúp od zlého.
Nesťažujte sa a nehovorte stále o svojich problémoch - 80 percent ľudí to nezaujíma a 20 percent si myslí, že si to zaslúžite.
Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť budeš svojho nepriateľa.
Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú,
Poznávaj ho na všetkých svojich cestách, a on bude urovnávať tvoje stezky.
Poznávaj ho na všetkých svojich cestách, a on bude urovnávať tvoje stezky.
Nebuď múdrym vo svojich vlastných očiach; boj sa Hospodina a odstúp od zlého.
Preto poslal Hospodin Nátana k Dávidovi. A keď vošiel k nemu, povedal mu: Dvaja mužovia boli v jednom meste. Jeden bol bohatý a druhý chudobný.
Bohatý mal oviec a volov veľmi mnoho.
Chudobný nemal ničoho krome jednej malej ovečky, ktorú bol kúpil, a choval ju, a rástla pri ňom a pri jeho synoch, spolu. Jedla z jeho kusa chleba, pila z jeho pohára a líhala v jeho lone a bola mu jako dcéra.
No, prišiel k bohatému človekovi nejaký pocestný. A pretože mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo zo svojich volov, aby pripravil pokrm cestujúcemu, ktorý prišiel k nemu, vzal ovečku chudobného človeka a pripravil ju mužovi, ktorý prišiel k nemu.
Vtedy sa veľmi rozhneval Dávid na človeka a povedal Nátanovi: Jako že žije Hospodin, synom smrti je muž, ktorý to urobil!
A ovcu nahradí štvornásobne preto, že vykonal takú vec a pretože nemal ľútosti.
Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej.
A dal som ti dom tvojho pána i ženy tvojho pána do tvojho lona a dal som ti aj dom Izraelov aj Júdu, a keby to bolo bývalo málo, bol by som ti pridal to i to.
Prečo si tedy opovrhnul slovom Hospodinovým, aby si učinil to zlé v jeho očiach? Uriáša Hetejského si zabil mečom a jeho ženu si vzal sebe za ženu a jeho si zavraždil mečom synov Ammonových.
Preto, jako hovorí Svätý Duch: Dnes, keby ste počuli jeho hlas,
nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení, v deň pokúšania na púšti,
Ale sa napomínajte každý deň, dokiaľ sa volá: dnes, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu;
Pretože podielom Hospodinovým je jeho ľud, Jakob povrazcom jeho dedičstva.
Našiel ho v pustej zemi a na pustine, v hukote divokej púšte; obňal ho, mal na neho pozor, ostríhal ho jako zrenicu svojho oka.
Jako keď orlica povzbudzuje svoje orlíčatá, vznáša sa nad svojimi mláďatami; rozťahuje svoje krýdla, berie ho, nesie ho na svojich perutiach.
Prezidenta Abrahama Lincolna sa raz spýtali na jeho postoj voči jeho nepriateľom.
„Prečo sa snažíte urobiť z nich svojich priateľov? Radšej by ste ich mali zničiť!“
„Nezničím svojich nepriateľov tak,“ povedal taktne Lincoln, „že z nich urobím svojich priateľov?“
Keď nenávidíme svojich nepriateľov, dovoľujeme im, aby nás ovládali - majú moc nad naším spánkom, našou chuťou, naším krvným tlakom, naším zdravím a naším šťastím.
Raduj sa tedy, mládenče, vo svojej detskej mladi, a nech ťa obveseľuje tvoje srdce vo dňoch tvojej mladosti, a choď po cestách svojho srdca a podľa videnia svojich očí, ale vedz, že ťa Bôh pre to pre všetko privedie na súd.
Preto odstráň hnev od svojho srdca a odvráť zlé od svojho tela, lebo detstvo a ranná mladosť je márnosť.
Rečník, ktorý chce zapáliť svojich poslucháčov, musí sám horieť.
Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom.
Zaväzuje vody do svojich oblakov, a neroztrhne sa oblak pod nimi.
Drží ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak;
ustanovil medze na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou.
Rozumnejší som nad všetkých svojich učiteľov, lebo tvoje svedoctvá sú mojím rozmýšľaním.
Som opatrnejší ako starci, lebo pozorujem na tvoje nariadenia.
Sto otázok?
Asi už spíš a netušíš kde blúdi duša,
očarená krásou tou; či ju už opúšťa?
V blúdivom zmätku hľadá dotyku tieň,
no ty to netušíš, nevieš, čo znamenáš preň.
Možno len letmý dotyk slnečného lúča
a možno kratučký záblesk odrazu v očiach,
nekonečnú možnosť dotyku hebkej pleti
a možno sto otázok... Kto odpovie ti?
Priprudký pohyb väzneného srdca,
hlboký nádych v unavených pľúcach?
Stratené slová v stiahnutom hrdle,
či priamy pohľad pri riečnom prúde?
A možno len čas, keď dozrie jak réva
do sladkosti vínnej a opustí ju tréma
a v zlatistom moku tej opojnej vône
dozvieš sa tajomstvo dotyku tône
potrebujem ťa
zabudni na obraz, ktorý som ti dal
farby sa menia
z tichého snenia
o kráse umenia milovať
dám ti to, čo iný ti dať nemohol
dnes nemám v hlave alkohol
a depresie večne vracajúce sa
postav sa do stredu cesty
kde vždy trpím zvláštne tresty
za činy, ktoré som mal vykonať,
ale nevykonal,
vráťme si navzájom to, čo sme nikdy nemali
keď sme blúdili od stolu k stolu, a pod stolom plakali
ako deti, ktoré stratili svojich rodičov
kde je náš pravý domov
kde sú ľudia, ktorí nás budú chápať
s klamstvom vo vačku budú nám mávať
ako tí ostatní, ktorých sme nechali
na miestach, kde sme sa strácali
z miest sme sa vracali
domov vyčerpaní
v slzách mojich detských očí sa tíško rozptýľ
ty prenádherný mne patriaci nežný motýľ
zavri sa do mojej srdcovej komory
zabudneme na silu nevyhnutnej pokory
pred skutočnými snami
zabavme sa hrami
len pre dospelých
o tej, ktorá zmyzla v nenávratne
tvoj úsmev je tajomnejší
než úsmev Lisi Gerardiniovej
do šiat zo svetla ušitých
predomnou sa odej
tvoj pohľad v mojich snoch,
je hodný tak nežného stvorenia
a chrám v mojej hrudi vybudovaný
na pokraji zborenia
tvoje diamantové oči sú
z nebeského prachu stvorené
nechápem, nechápem ako môže existovať
tak dokonalé stvorenie
je to márne pýtať sa ťa tú istú otázku
ja viem,
ale ak mi znova povieš nie,
odídem a potichu
umriem
venované tej, ktorá to nevie
vkrádaš sa mi do snov
v podobách anjela
odhalená v plnej kráse
padáš mi do myslenia
intímnosťou zahalená
a zdobená nehou
tancuješ-zmyselná
ja tancujem s tebou
Oči poznačené časom
Toto sú veci, ktoré budete robiť: Hovorte pravdu každý so svojím blížnym, pravdu a súd pokoja súďte vo svojich bránach.
A nemyslite nikto zlého na svojho blížneho vo svojom srdci ani nemilujte falošnej prísahy, lebo práve všetko toto je to, čoho nenávidím, hovorí Hospodin.
V prestúpení rtov leží osídlo pre zlého, ale spravedlivý vyjde z úzkosti.
Z ovocia svojich úst sa každý nasýti dobrého, a zásluha rúk človeka sa mu vráti.
Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi.
Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých.
Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja;
ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami.
A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly.
Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!
Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy.
A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.
Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si!
A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere.
Vy, deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo to je spravedlivé.
Cti svojho otca a svoju mať - to je prvé prikázanie so zasľúbením -,
aby ti bolo dobre, a aby si dlho žil na zemi.
Vy, deti, poslúchajte svojich rodičov vo všetkom, lebo to je ľúbe Pánovi.
Život každého človeka nasýti sa ovocia jeho úst; každý sa nasýti úrody svojich rtov.
Meňte svoje záľuby, ale nikdy nemeňte svojich priateľov .
anonym:...Buducnost patri tomu,kto veri v krasu svojich snov...