Citáty a výroky - svojej
Hľadáš lacné a zaujímavé knihy?
Antikvariát PASEKA
Pre skúsených umelcov, kreatívnych nadšencov aj začínajúcich študentov umenia:
Umelecké potreby, štetce, farby, ..
Nájdite si výrok,citát alebo myšlienku, ...
môžete hľadať podľa autorov vľavo alebo podľa tém vpravo.
Isaac Newton :
Môžem si vziať teleskop a preniknúť milióny kilometrov do vesmíru. Keď sa však zavriem do svojej izby a v modlitbe si kľaknem na kolená, dostanem sa k Bohu na nebi bližšie, než prostredníctvom všetkých teleskopov, aké sú na zemi.
"Žite tak, ako môžete, lebo večnosť svojej smrti neskrátite o nič."
Jean Jacques Rosseau:”Vzdať sa slobody znamenávzdať sa svojej ľudskej hodnoty, práv a povinností.”
[[Príslovia Šalamúnove.]] Múdry syn obveseľuje otca, a bláznivý syn je zármutkom svojej matke.
A bol nejaký muž z Ramataim-cofíma, s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Elkána, syn Jerocháma, syna Elihu-va, syna Tochu-va, syna Cúfovho, Efraťan.
Ten mal dve ženy; jednej bolo meno Anna, a meno druhej bolo Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nemala detí.
Človek chodieval z roka na rok zo svojho mesta hore klaňať sa a obetovať Hospodinovi Zástupov bitnú obeť v Síle, kde boli dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazmi Hospodinovi.
A bývalo vše toho dňa, keď obetoval Elkána bitnú obeť, že dal Peninne, svojej žene, i všetkým jej synom i jej dcéram diely.
Ale Anne dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval. Lež Hospodin bol zavrel jej život.
A jej protivnica ju veľmi popudzovala, aby ju rozrušovala, pretože Hospodin bol zavrel je život.
Tak robieval Elkána každého roku, kedykoľvek išla hore do domu Hospodinovho, a tamtá ju vždy tak popudzovala, a ona plakávala a nejedávala.
A Elkána jej muž, jej povedal: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? A prečo je smutné tvoje srdce? Či nie som ti ja lepší ako desať synov?
A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
Keby zhrešil niekto dopustiac sa prestúpenia proti Hospodinovi tým, že by oklamal svojho blížneho vo veci, ktorá mu bola sverená, alebo v tom, čo mu bolo dané do zálohu, alebo tým, že by mu niečo násilne vzal alebo že by bol utiskoval svojho blížneho
alebo že by našiel ztratené a zatajil by to a prisahal by falošne, vzhľadom na čokoľvek, čo robieva človek, aby sa tým prehrešil,
a keby sa tedy stalo, že by zhrešil a previnil sa, navráti násilne vzaté, ktoré vzal nasilu, alebo to, čo dosiahol útiskom, alebo to, čo mu bolo sverené, alebo ztratené, čo našiel,
alebo nech už by bolo čokoľvek, na čo prisahal falošne, nahradí to v plnej hodnote a pridá k tomu toho pätinu, a dá to tomu, čie to bolo; dá to v deň svojej obeti za vinu.
A istý človek, menom Ananiáš, so Zafírou, svojou ženou, predal nejaký majetok
a kradmo uňal z utŕžených peňazí i s vedomím svojej ženy a doniesol nejakú čiastku a položil k nohám apoštolov.
A Peter povedal: Ananiášu, prečo naplnil satan tvoje srdce, aby si oluhal Svätého Ducha a uňal kradmo z peňazí za to pole?
Či azda nebolo tvoje, keď bolo nepredané? A keď bolo predané, tiež bolo v tvojej moci. Prečo si si uložil tú vec vo svojom srdci? Neluhal si ľuďom, ale Bohu.
A keď počul Ananiáš tie slová, padol a vydal ducha. A prišla veliká bázeň na všetkých, ktorí to počuli.
A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi.
Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj služobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho služobníka, lebo ty si jako sám faraon.
Môj pán sa pýtal svojich služobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata?
A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje.
A ty si riekol svojim služobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl.
Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie.
Ale ty si riekol svojim služobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári!
A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu služobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána,
a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy,
že sme povedali: Nemôžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najmladší brat bol s nami.
A tvoj služobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena.
Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, že ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz.
A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu.
A tak teraz, keď prijdem k tvojmu služobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou,
nuž bude, keď uvidí, že nieto chlapca, že zomrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu.
Lebo tvoj služobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni.
Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj služobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi.
Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!
A keď sa modlíš, nebudeš ako tí pokrytci, lebo oni sa radi stojaci modlia v synagógach a na uhloch ulíc, aby ich ľudia videli. Ameň vám hovorím, že tam majú svoju odplatu.
Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne.
A Lában mal dve dcéry, meno staršej bolo Lea, a meno mladšej bolo Rácheľ.
Ale Lea mala chúlostivé oči, a Rácheľ bola peknej postavy a krásnej tvári.
A Jakob si zamiloval Rácheľ a povedal: Budem ti slúžiť sedem rokov za Rácheľ, tvoju mladšiu dcéru.
A Lában odpovedal: Lepšie je, aby som ju dal tebe, než ako by som ju mal dať inému mužovi. Bývaj u mňa.
A tak slúžil Jakob za Rácheľ sedem rokov, a bolo to v jeho očiach ako niekoľko dní, keďže ju mal rád.
Potom povedal Jakob Lábanovi: Daj mi moju ženu, lebo sa vyplnily moje dni, aby som vošiel k nej.
Vtedy shromaždil Lában všetkých mužov toho miesta a urobil hostinu.
Ale večer stalo sa, že pojal Leu, svoju dcéru, a voviedol ju k nemu, a vošiel k nej
A Lában jej dal Zilfu, svoju dievku, Lei, svojej dcére, za dievku.
A keď bolo ráno, hľa, bola to Lea. A povedal Lábanovi: Čo si mi to urobil? Či som neslúžil u teba za Rácheľ? Prečo si ma tedy oklamal?
A Lában povedal: Tu u nás sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala prv ako staršia, prvorodená.
Vyplň týždeň tejto, a potom ti dáme i túto za službu, ktorú budeš slúžiť u mňa, ešte druhých sedem rokov.
A Jakob urobil tak a vyplnil jej týždeň, a tak mu dal Rácheľ, svoju dcéru, jemu za ženu.
A Lában dal Rácheli, svojej dcére, Bilhu, svoju dievku, jej za dievku.
A vošiel i k Rácheli a miloval i Rácheľ, viac ako Leu, a slúžil u neho ešte druhých sedem rokov.
A Mojžiš vystrel svoju ruku na more. A Hospodin hnal more východným vetrom silným cez celú noc, a obrátil more na sušinu, a rozstúpily sa vody.
A tak vošli synovia Izraelovi doprostred mora a išli po suchu, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany.
A Egypťania ich honili a vošli za nimi, všetky kone faraonove, jeho vozy i jeho jazdci, doprostred mora.
Potom stalo sa za rannej stráže: Hospodin pohliadol na vojsko Egypťanov zo stĺpu ohňa a oblaku a zmiatol vojsko Egypťanov.
A vyrazil kolesá z jeho vozov a poháňal ho tak, že išlo s ťažkosťou. Vtedy povedali Egypťania: Utečme pred Izraelom, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egypťanom!
A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku na more, aby sa navrátily vody na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov.
Vtedy vystrel Mojžiš svoju ruku na more, a more sa navrátilo pred ránom ku svojej moci, a Egypťania utekali oproti nemu, a tak vrhnul Hospodin Egypťana doprostred mora.
A vody navrátiac sa pokryly vozy i jazdcov so všetkým vojskom faraonovým, všetkých, ktorí vošli za nimi do mora; nezostalo z nich ani len jedného.
A synovia Izraelovi išli po suchu prostredkom mora, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany.
Toho dňa zachránil Hospodin Izraela vyslobodiac ho z ruky Egypťanov. A Izrael videl Egypťanov mŕtvych na brehu mora.
A nechceli počuť ani nepamätali na tvoje divy, ktoré si činil pri nich, ale zatvrdili svoju šiju a ustanovili si vodcu, aby sa vrátili do svojho rabstva vo svojej spúre. Ale ty si Bôh odpúšťania, milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a preto si ich neopustil.
A obrátil som svoju tvár k Pánu Bohu, aby som ho hľadal modlitbou a pokornými prosbami v pôste, v smútočnom vreci a v popole.
A modlil som sa vrúcne Hospodinovi, svojmu Bohu, a vyznával som sa a vravel som: Prosím, ó, Pane, ty silný, veľký a strašný Bože, ktorý ostríhaš smluvu a milosť tým, ktorí ťa milujú a ostríhajú tvoje prikázania!
Hrešili sme a činili prevrátene, páchali sme bezbožnosť a protivili sme sa, odvrátili sme sa od tvojich prikázaní a od tvojich súdov.
A ešte kým som ja hovoril, modlil som sa a vyznával svoj hriech a hriech svojho ľudu Izraela a predkladal svoju pokornú prosbu pred Hospodina, svojho Boha, za svätý vrch svojho Boha,
a teda kým som ja ešte hovoril na svojej modlitbe, priletel rýchle muž Gabriel, ktorého som videl vo videní tam na počiatku, a dotkol sa ma nejako o čase večernej obeti.
A pamätaj na svojho Stvoriteľa vo dňoch svojej mladosti, kým neprijdú dni zlého, a nepriblížia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľuby;
a povedal mu: Ak si Syn Boží, hoď sa dolu, lebo veď je napísané, že svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si neuderil svojej nohy o kameň.
A Ježiš mu riekol: Zase je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!
A pristúpili k nemu farizeovia pokúšajúc ho a hovorili: Či smie človek prepustiť svoju manželku pre jakúkoľvek príčinu?
A on odpovedal a riekol im: Či ste nečítali, že ten, ktorý ich učinil, od počiatku učinil ich muža a ženu
a povedal: Preto opustí človek otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy, a tí dvaja budú jedno telo?
Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo. A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje!
A povedali mu: Prečo tedy prikázal Mojžiš dať rozvodný list a prepustiť ju?
Povedal im: Mojžiš vám dovolil pre tvrdosť vášho srdca prepustiť vaše ženy, ale od počiatku nebolo tak.
A tak mu hovorili tí druhí učeníci: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím bodnutia hrebov na jeho rukách a nepoložím svojho prstu na miesta, bodnuté od hrebov, a nepoložím svojej ruky na jeho bok, neuverím.
A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Ježiš pri zamknutých dveriach a stal si do prostredku a povedal: Pokoj vám!
A potom povedal Tomášovi: Daj sem svoj prst a pozri moje ruky a daj svoju ruku a polož na môj bok a nebuď neveriaci, ale veriaci!
A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Bôh!
A Ježiš mu povedal: Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili.
A tak práve preto vynaložte na to všetku snahu a poskytujte vo svojej viere chrabrú ctnosť a v ctnosti známosť
a v známosti zdržanlivosť a v zdržanlivosti trpezlivosť a v trpezlivosti pobožnosť
A tak vstal Balám ráno, osedlal svoju oslicu a išiel s kniežatami Moábovými.
Ale hnev Boží sa rozpálil preto, že išiel. A anjel Hospodinov sa postavil do cestu, aby sa mu protivil, a on sa niesol na svojej oslici, a jeho dvaja služobníci s ním.
Aj nedbalý vo svojej práci je bratom toho, kto robí zkazu.
Ale každý je pokúšaný od svojej žiadosti, vyvlačovaný a vábený,
a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť.
Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne.
Avšak ty, Bože, si mojím Kráľom od dávna, ktorý pôsobíš nové a nové spasenie prostred zeme.
Ty si vo svojej sile rozdelil more; skrúšil si hlavy drakom na vodách.
Ty si roztrieskal hlavy leviatána; dal si ho za pokrm ľudu na púšti.
Brány svojej väznice si nesie každý v sebe.
Ž 65,6.7 :Hroznými vecami nám odpovieš v spravedlivosti, Bože nášho spasenia, nádeja všetkých končín zeme i ďalekého mora,
ty, ktorý staviaš vrchy vo svojej sile, tak aby pevne stály súc opásaný hrdinskou silou;
Keď je človek proti svojej vôli prinútený k tomu, aby sa rýchlo rozhodol, najlepšou odpoveďou je vždy nie, pretože nie je oveľa ľahšie zmeniť na áno než áno na nie.
Keď muž otvára svojej manželke dvere na aute, vedzte, že buď má nové auto, alebo má novú manželku.
Kto vložil do ľadvín múdrosť alebo kto dal srdcu rozum?
Kto spočíta oblaky v svojej múdrosti, a nebeské kožice vody kto nahne,
Kto vystúpi na vrch Hospodinov, a kto bude stáť na mieste jeho svätosti?
Ten, kto je nevinných rúk a čistého srdca, kto nepovzniesol svojej duše k márnosti a neprisahal falošne.
Lebo ku koncu dvanástich mesiacov prechádzajúc sa hore po kráľovskom paláci v Babylone
takto hovoril kráľ a riekol: Či nie je toto on, ten veľký Babylon, ktorý som ja vystavil, aby bol domom kráľovstva, v sile svojej moci, a aby bol na ozdobu mojej slávy?!
Lebo veď čo má človek zo všetkej svojej trudnej práce a z trápenia svojho srdca, čím sa trudí pod slnkom?!
Lebo všetky jeho dni sú plné bolesti a jeho zamestnanie iba hnev, ani len vnoci neodpočíva jeho srdce. A to je márnosť.
Neboj sa, keď niekto bohatne, keď sa množí sláva jeho domu!
Lebo pri svojej smrti nevezme ničoho z toho; nesostúpi za ním jeho sláva.
Neskrývaj svojej tvári predo mnou; nezapuď v hneve svojho služobníka, veď si bol mojou pomocou; neodmietni ma ani ma neopusti, Bože môjho spasenia!
Lebo môj otec i moja matka ma opustili, ale Hospodin ma privinie k sebe.
Nijaký učiteľ nestroskotal na svojej nevedomosti, mohol stroskotať, iba keď nevychádzal s triedou.
Ž 22,10 :No, isteže si ty ten, ktorý ma vytiahol zo života matky, ten, ktorý spôsobil to, aby som mal nádej, keď som bol ešte len na prsiach svojej matky.
No, vďaka Bohu, ktorý nám dáva vždycky víťazosláviť v Kristu a zjavuje skrze nás vôňu svojej známosti na každom mieste.
O svojej večnosti rozhodujeme v tomto živote!
Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky;
priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.
Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.
Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou života,
Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.
Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.
povedzte mu aby mal v ucte sny svojej mladosti ked bude starsi
1 Moj 2,24 :Preto opustí muž svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej žene, a budú jedno telo.
Raduj sa tedy, mládenče, vo svojej detskej mladi, a nech ťa obveseľuje tvoje srdce vo dňoch tvojej mladosti, a choď po cestách svojho srdca a podľa videnia svojich očí, ale vedz, že ťa Bôh pre to pre všetko privedie na súd.
Preto odstráň hnev od svojho srdca a odvráť zlé od svojho tela, lebo detstvo a ranná mladosť je márnosť.
spisovatel z povolania robi zo svojej muzy prostitutku a sam sa stava jej pasakom.
Ž 65,7 :ty, ktorý staviaš vrchy vo svojej sile, tak aby pevne stály súc opásaný hrdinskou silou;
Užívaj život so svojou ženou, ktorú miluješ, po všetky dni života svojej márnosti, ktoré ti dal Bôh pod slnkom, po všetky dni svojej márnosti, lebo to je tvoj podiel v živote a v tvojej práci, ktorou sa trudíš pod slnkom.
V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš.
Viem, že každý musí zomrieť. Vždy si však myslím, že v mojom prípade by mohla byť urobená nejaká výnimka. Tak čo mám robiť?
Nebojím sa umrieť. Len nechcem byť pri tom, keď sa to stane.
Kráľ Filip Macedónsky, otec Alexandra Veľkého, mal jedného sluhu, ktorého povinnosťou bolo prísť každé ráno za ním a pozdraviť ho týmito slovami: "Filip, pamätaj, že musíš zomrieť."
John Bacon, významný anglický sochár 18. storočia, na svojej smrteľnej posteli povedal: "V živote bolo pre mňa dôležité byť umelcom. Jedinou vecou, ktorá je pre mňa v tejto chvíli skutočne dôležitá je, že verím v Pána Ježiša Krista."
Len tí dokážu žiť, ktorí sa neboja zomrieť.
Vo svojej modlidbe neváhaj ďakovať Bohu za všetko, čo ti dáva. Neraz je to ťažké, pretože nie vždy sme ochotní prijať "dar", ktorý pre nás nemá až taký význam. Ale napriek tomu je to dar od Boha.
Prísl 31,15.18.19.27 :Vstáva ešte za noci a dáva pokrm svojej čeľadi a to, čo patrí, svojim dievkam.
Zakúša, že je dobrý jej zárobok, ani vnoci nehasne jej svieca.
Svojimi rukami sahá po praslici a svojimi prsty drží vreteno.
Dozerá na chod a mravy svojho domu a nejie chleba liene a zaháľky.
Väčšina z nás osamelosť trpí a túži uniknúť za múry svojej individuálnej identity do stavu, v ktorom by sa cítili viac spojení s okolitým svetom. Zamilovanosť je pocit, ktorý nám takýto únik umožňuje. Podstatou tohoto javu je totiž náhle zrútenie časti hradieb nášho ega, čo nám umožňuje splynúť s identitou inej osoby.
E.Fromm:Na začiatku zamilovaní považujú intenzitu zamilovania, skutočnosť, že jeden je „zbláznený „ do druhého, za dôkaz intenzity svojej lásky, hoci to dokazuje len to, akí opustení boli predtým.