Citáty a výroky - riekol
Hľadáš lacné a zaujímavé knihy?
Antikvariát PASEKA
Pre skúsených umelcov, kreatívnych nadšencov aj začínajúcich študentov umenia:
Umelecké potreby, štetce, farby, ..
Nájdite si výrok,citát alebo myšlienku, ...
môžete hľadať podľa autorov vľavo alebo podľa tém vpravo.
1 Moj 1,20.21 :
A Bôh riekol: Nech sa hemžia vody hemživými tvory, živou dušou, a vtáctvo nech lieta nad zemou, na tvári nebeskej oblohy.
A Bôh stvoril tie veľké ryby a všelijakú dušu živú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemžia vody, podľa ich druhu, a všelijaké vtáctvo okrýdlené podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré.
A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy.
A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň.
A Bôh riekol: Nech je obloha [Hebr.: rozpätie] medzi vodami a nech delí vody od vôd!
A Bôh učinil oblohu a oddelil vody, ktoré sú pod oblohou, od vôd, ktoré sú nad oblohou. A bolo tak.
A Bôh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň.
A Elizeus sa modlil a riekol: Hospodine, prosím, otvor jeho oči, aby videl! Vtedy otvoril Hospodin oči služobníka, a videl a hľa, vrch bol plný koní a ohnivých vozov okolo Elizea.
A had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Bôh. A povedal žene: Či naozaj riekol Bôh: Nebudete jesť z niktorého stromu rajského?
Na to povedala žena hadovi: Z ovocia rajských stromov jeme.
Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli!
A had povedal žene: Istotne nezomriete.
A had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Bôh. A povedal žene: Či naozaj riekol Bôh: Nebudete jesť z niktorého stromu rajského?
Na to povedala žena hadovi: Z ovocia rajských stromov jeme.
Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli!
A had povedal žene: Istotne nezomriete.
Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé.
A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak tedy vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi, a jedol.
A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol:
Dokedy to budem trpieť tejto zlej obci, ktorá neprestajne repce proti mne? Dokedy budem počúvať reptania synov Izraelových, ktorí repcú proti mne?
A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
Keby zhrešil niekto dopustiac sa prestúpenia proti Hospodinovi tým, že by oklamal svojho blížneho vo veci, ktorá mu bola sverená, alebo v tom, čo mu bolo dané do zálohu, alebo tým, že by mu niečo násilne vzal alebo že by bol utiskoval svojho blížneho
alebo že by našiel ztratené a zatajil by to a prisahal by falošne, vzhľadom na čokoľvek, čo robieva človek, aby sa tým prehrešil,
a keby sa tedy stalo, že by zhrešil a previnil sa, navráti násilne vzaté, ktoré vzal nasilu, alebo to, čo dosiahol útiskom, alebo to, čo mu bolo sverené, alebo ztratené, čo našiel,
alebo nech už by bolo čokoľvek, na čo prisahal falošne, nahradí to v plnej hodnote a pridá k tomu toho pätinu, a dá to tomu, čie to bolo; dá to v deň svojej obeti za vinu.
A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť.
Nože sostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha.
A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi.
Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj služobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho služobníka, lebo ty si jako sám faraon.
Môj pán sa pýtal svojich služobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata?
A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje.
A ty si riekol svojim služobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl.
Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie.
Ale ty si riekol svojim služobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári!
A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu služobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána,
a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy,
že sme povedali: Nemôžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najmladší brat bol s nami.
A tvoj služobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena.
Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, že ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz.
A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu.
A tak teraz, keď prijdem k tvojmu služobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou,
nuž bude, keď uvidí, že nieto chlapca, že zomrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu.
Lebo tvoj služobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni.
Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj služobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi.
Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!
A keď svitalo, súrili anjeli Lota a vraveli: Vstaň, vezmi svoju ženu a svoje dve dcéry, ktoré sú tu, aby si nebol tiež zahladený neprávosťou mesta.
A keď bezradný predlieval, chopili mužovia jeho ruku a ruku jeho ženy i ruku oboch jeho dcér, pretože sa zľutoval nad ním Hospodin a vyviedli ho a nechali ho vonku za mestom.
A stalo sa, keď ich vyviedli von, že riekol jeden z nich: Uteč pre svoju dušu! Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol zahladený!
A jeho, Lotova, žena sa obzrela zpoza neho a obrátila sa na soľný stĺp.
A Mojžiš vystrel svoju ruku na more. A Hospodin hnal more východným vetrom silným cez celú noc, a obrátil more na sušinu, a rozstúpily sa vody.
A tak vošli synovia Izraelovi doprostred mora a išli po suchu, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany.
A Egypťania ich honili a vošli za nimi, všetky kone faraonove, jeho vozy i jeho jazdci, doprostred mora.
Potom stalo sa za rannej stráže: Hospodin pohliadol na vojsko Egypťanov zo stĺpu ohňa a oblaku a zmiatol vojsko Egypťanov.
A vyrazil kolesá z jeho vozov a poháňal ho tak, že išlo s ťažkosťou. Vtedy povedali Egypťania: Utečme pred Izraelom, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egypťanom!
A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku na more, aby sa navrátily vody na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov.
Vtedy vystrel Mojžiš svoju ruku na more, a more sa navrátilo pred ránom ku svojej moci, a Egypťania utekali oproti nemu, a tak vrhnul Hospodin Egypťana doprostred mora.
A vody navrátiac sa pokryly vozy i jazdcov so všetkým vojskom faraonovým, všetkých, ktorí vošli za nimi do mora; nezostalo z nich ani len jedného.
A synovia Izraelovi išli po suchu prostredkom mora, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany.
Toho dňa zachránil Hospodin Izraela vyslobodiac ho z ruky Egypťanov. A Izrael videl Egypťanov mŕtvych na brehu mora.
A odpovedal a riekol mi: Toto je slovo Hospodinovo k Zorobábelovi hovoriac: Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin Zástupov.
A on odpovedal: Neboj sa, lebo je viacej tých, ktorí sú s nami, ako je tých, ktorí sú s nimi.
A Elizeus sa modlil a riekol: Hospodine, prosím, otvor jeho oči, aby videl! Vtedy otvoril Hospodin oči služobníka, a videl a hľa, vrch bol plný koní a ohnivých vozov okolo Elizea.
a povedal mu: Ak si Syn Boží, hoď sa dolu, lebo veď je napísané, že svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si neuderil svojej nohy o kameň.
A Ježiš mu riekol: Zase je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!
A pristúpili k nemu farizeovia pokúšajúc ho a hovorili: Či smie človek prepustiť svoju manželku pre jakúkoľvek príčinu?
A on odpovedal a riekol im: Či ste nečítali, že ten, ktorý ich učinil, od počiatku učinil ich muža a ženu
a povedal: Preto opustí človek otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy, a tí dvaja budú jedno telo?
Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo. A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje!
A povedali mu: Prečo tedy prikázal Mojžiš dať rozvodný list a prepustiť ju?
Povedal im: Mojžiš vám dovolil pre tvrdosť vášho srdca prepustiť vaše ženy, ale od počiatku nebolo tak.
A tak mu hovorili tí druhí učeníci: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím bodnutia hrebov na jeho rukách a nepoložím svojho prstu na miesta, bodnuté od hrebov, a nepoložím svojej ruky na jeho bok, neuverím.
A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Ježiš pri zamknutých dveriach a stal si do prostredku a povedal: Pokoj vám!
A potom povedal Tomášovi: Daj sem svoj prst a pozri moje ruky a daj svoju ruku a polož na môj bok a nebuď neveriaci, ale veriaci!
A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Bôh!
A Ježiš mu povedal: Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili.
Ale Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho peknú tvár a na výšku jeho postavy, lebo som ho zavrhol; lebo ja nehľadím na to, na čo hľadí človek, pretože človek hľadí na to, čo je pred očima, ale Hospodin hľadí na srdce.
Daniel odpovedal a riekol: Nech je meno Božie požehnané od veku až na veky, lebo jeho je múdrosť a sila.
A on mení časy a doby, sosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov; dáva múdrym múdrosť a vedomosť tým, ktorí znajú rozum.
Keď potom pozrel Filištín a uvidel Dávida, pohŕdol ním, pretože bol iba mládenček, rumenný a krásnej postavy.
Na to riekol Dávid Filištínovi: Ty ideš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina Zástupov, v mene Boha vojsk Izraelových, ktorému si sa rúhal.
Lebo ku koncu dvanástich mesiacov prechádzajúc sa hore po kráľovskom paláci v Babylone
takto hovoril kráľ a riekol: Či nie je toto on, ten veľký Babylon, ktorý som ja vystavil, aby bol domom kráľovstva, v sile svojej moci, a aby bol na ozdobu mojej slávy?!
Na to odpovedal Ježiš a riekol: Istý človek išiel z Jeruzalema dolu do Jericha a upadol medzi lotrov, ktorí ho i vyzliekli i zranili a odišli zanechajúc ho polomŕtveho.
A náhodou išiel tiež dolu jakýsi kňaz, tou istou cestou, a keď ho zazrel, obišiel druhou stranou.
A podobne aj Levita, ktorý idúc tiež dolu prišiel na to miesto, a keď prišiel a videl, obišiel druhou stranou.
No, potom prišiel k nemu nejaký Samaritán, uberajúci sa cestou, a keď ho videl, milosrdenstvom bol hnutý
a pristúpil a poobväzoval jeho rany a polial olejom a vínom a vyložiac ho na svoje vlastné hovädo zaviedol ho do hostinca a postaral sa o neho.
A druhého dňa, keď odchádzal, vyňal dva denáre, dal hostinskému a povedal mu: Maj o neho starosť, a čo by si nad to viacej vynaložil, ja ti, keď pojdem tadeto zpät, zaplatím.
Na to zase hovoril Kain s Ábelom, svojím bratom. Ale stalo sa potom, keď boli na poli, že povstal Kain na Ábela, svojho brata, a zabil ho.
A Hospodin riekol Kainovi: Kde je Ábel, tvoj brat? A Kain povedal: Neviem. Či som ja strážcom svojho brata?
No, čo sa vám zdá? Nejaký človek mal dvoch synov. A pristúpil k prvému a povedal: Dieťa, idi, pracuj dnes v mojej vinici!
A on odpovedal a riekol: Nechcem. Ale neskoršie ľutoval a išiel.
A pristúpiac k druhému povedal mu to isté. A ten odpovedal a riekol: Idem, pane; ale neišiel.
Ktorýže z tých dvoch učinil vôľu otcovu? Povedali mu: Ten prvý. A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že publikáni a smilnice vás predchádzajú do kráľovstva Božieho.
No, Samuel riekol: Či azda má Hospodin takú záľubu v zápalných a v iných obetiach bitných, ako aby niekto poslúchal na hlas Hospodinov? Hľa, poslúchať je lepšie ako obetovať a pozorovať na slovo Hospodinovo ako donášať tuk baranov.
Preto poslal Hospodin Nátana k Dávidovi. A keď vošiel k nemu, povedal mu: Dvaja mužovia boli v jednom meste. Jeden bol bohatý a druhý chudobný.
Bohatý mal oviec a volov veľmi mnoho.
Chudobný nemal ničoho krome jednej malej ovečky, ktorú bol kúpil, a choval ju, a rástla pri ňom a pri jeho synoch, spolu. Jedla z jeho kusa chleba, pila z jeho pohára a líhala v jeho lone a bola mu jako dcéra.
No, prišiel k bohatému človekovi nejaký pocestný. A pretože mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo zo svojich volov, aby pripravil pokrm cestujúcemu, ktorý prišiel k nemu, vzal ovečku chudobného človeka a pripravil ju mužovi, ktorý prišiel k nemu.
Vtedy sa veľmi rozhneval Dávid na človeka a povedal Nátanovi: Jako že žije Hospodin, synom smrti je muž, ktorý to urobil!
A ovcu nahradí štvornásobne preto, že vykonal takú vec a pretože nemal ľútosti.
Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej.
A dal som ti dom tvojho pána i ženy tvojho pána do tvojho lona a dal som ti aj dom Izraelov aj Júdu, a keby to bolo bývalo málo, bol by som ti pridal to i to.
Prečo si tedy opovrhnul slovom Hospodinovým, aby si učinil to zlé v jeho očiach? Uriáša Hetejského si zabil mečom a jeho ženu si vzal sebe za ženu a jeho si zavraždil mečom synov Ammonových.
V tých dňoch onemocnel Ezechiáš na smrť. A prišiel k nemu Izaiáš, syn Ámosov, prorok, a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zriaď svoj dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť.
A obrátil svoju tvár ku stene a modlil sa Hospodinovi a povedal:
Prosím, ó, Hospodine, rozpomeň sa na to, že som chodil pred tebou v pravde a celým srdcom úprimným a robil som to, čo je dobré v tvojich očiach.- A Ezechiáš plakal veľmi.
A stalo sa, keď ešte nebol vyšiel Izaiáš ani do prostredného dvora, že stalo sa k nemu slovo Hospodinovo povediac:
Vráť sa a povedz Ezechiášovi, vodcovi môjho ľudu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Dávida, tvojho otca: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Hľa, uzdravím ťa; tretieho dňa vyjdeš hore do domu Hospodinovho.
A pridám ku tvojim dňom pätnásť rokov a z ruky assýrskeho kráľa ťa vytrhnem i toto mesto a budem chrániť toto mesto pre seba a pre Dávida, svojho služobníka.
Vtedy odpovedal Hospodin Jobovi z víchrice a riekol:
Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum?
Kto položil jej rozmery, keď vieš? Alebo kto roztiahol po nej šnúru?
Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto položil jej uholný kameň,
keď spolu plesaly hviezdy rána, a keď jasali všetci synovia Boží?