Citáty a výroky - očiach
Hľadáš lacné a zaujímavé knihy?
Antikvariát PASEKA
Pre skúsených umelcov, kreatívnych nadšencov aj začínajúcich študentov umenia:
Umelecké potreby, štetce, farby, ..
Nájdite si výrok,citát alebo myšlienku, ...
môžete hľadať podľa autorov vľavo alebo podľa tém vpravo.
Kaz 8,16.17 :
A keď som priložil svoje srdce, aby som poznal múdrosť a videl zamestnanie, ktoré sa vykonáva na zemi, lebo ani vodne ani vnoci nevidí človek spánku na svojich očiach,
videl som všetko dielo Boha, že človek nemôže vystihnúť dielo, ktoré sa deje pod slnkom; keby sa i jakokoľvek namáhal človek vyhľadať, nenajde, ba ani keby povedal múdry, že pozná, nebude môcť najsť.
A Lában mal dve dcéry, meno staršej bolo Lea, a meno mladšej bolo Rácheľ.
Ale Lea mala chúlostivé oči, a Rácheľ bola peknej postavy a krásnej tvári.
A Jakob si zamiloval Rácheľ a povedal: Budem ti slúžiť sedem rokov za Rácheľ, tvoju mladšiu dcéru.
A Lában odpovedal: Lepšie je, aby som ju dal tebe, než ako by som ju mal dať inému mužovi. Bývaj u mňa.
A tak slúžil Jakob za Rácheľ sedem rokov, a bolo to v jeho očiach ako niekoľko dní, keďže ju mal rád.
Potom povedal Jakob Lábanovi: Daj mi moju ženu, lebo sa vyplnily moje dni, aby som vošiel k nej.
Vtedy shromaždil Lában všetkých mužov toho miesta a urobil hostinu.
Ale večer stalo sa, že pojal Leu, svoju dcéru, a voviedol ju k nemu, a vošiel k nej
A Lában jej dal Zilfu, svoju dievku, Lei, svojej dcére, za dievku.
A keď bolo ráno, hľa, bola to Lea. A povedal Lábanovi: Čo si mi to urobil? Či som neslúžil u teba za Rácheľ? Prečo si ma tedy oklamal?
A Lában povedal: Tu u nás sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala prv ako staršia, prvorodená.
Vyplň týždeň tejto, a potom ti dáme i túto za službu, ktorú budeš slúžiť u mňa, ešte druhých sedem rokov.
A Jakob urobil tak a vyplnil jej týždeň, a tak mu dal Rácheľ, svoju dcéru, jemu za ženu.
A Lában dal Rácheli, svojej dcére, Bilhu, svoju dievku, jej za dievku.
A vošiel i k Rácheli a miloval i Rácheľ, viac ako Leu, a slúžil u neho ešte druhých sedem rokov.
A primiešanej sberby, ktorá bola medzi nimi, zmocnila sa veľká žiadosť. A obrátiac sa plakali, aj synovia Izraelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso?
Rozpomíname sa na ryby, ktoré sme jedli v Egypte zadarmo, na uhorky, na melony, na por, na cibuľu a na cesnak.
Ale teraz je naša duša vypráhla; nieto ničoho, nevidia naše oči ničoho iba tú mannu.
A Mojžiš počul, že ľud plače radom po svojich čeľadiach, každý pri dveriach svojho stánu. Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov, a bolo to zlé i v očiach Mojžišových.
Cesta blázna je priamou v jeho očiach, ale ten, kto poslúcha radu, je múdry.
Je to láska, čo vidím v tvojich očiach, alebo len odraz mojej?
Maryllinka:Krása ženy nie je v oblečení, ktoré nosí, postave, ktorú má, ani v úprave jej vlasov. Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože to sú dvere do srdca, miesta, kde sídli láska!
anonym:Láska je ako slza. Rodí sa v očiach a dopadá až k srdcu.
anonym:Nauč sa so slzami v očiach smiať,
nauč sa pohladiť zaťatú dlaň,
nečakať nič a rozdať všetko,
v tieni paprsok slnka uvidieť.
Potom prídeš na to,
že svet je predsa len krásny.
No, ak je to zlé vo vašich očiach slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia, ktorí boli za riekou, a či bohom Amorejov, v ktorých zemi bývate, ale ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.
Preto poslal Hospodin Nátana k Dávidovi. A keď vošiel k nemu, povedal mu: Dvaja mužovia boli v jednom meste. Jeden bol bohatý a druhý chudobný.
Bohatý mal oviec a volov veľmi mnoho.
Chudobný nemal ničoho krome jednej malej ovečky, ktorú bol kúpil, a choval ju, a rástla pri ňom a pri jeho synoch, spolu. Jedla z jeho kusa chleba, pila z jeho pohára a líhala v jeho lone a bola mu jako dcéra.
No, prišiel k bohatému človekovi nejaký pocestný. A pretože mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo zo svojich volov, aby pripravil pokrm cestujúcemu, ktorý prišiel k nemu, vzal ovečku chudobného človeka a pripravil ju mužovi, ktorý prišiel k nemu.
Vtedy sa veľmi rozhneval Dávid na človeka a povedal Nátanovi: Jako že žije Hospodin, synom smrti je muž, ktorý to urobil!
A ovcu nahradí štvornásobne preto, že vykonal takú vec a pretože nemal ľútosti.
Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej.
A dal som ti dom tvojho pána i ženy tvojho pána do tvojho lona a dal som ti aj dom Izraelov aj Júdu, a keby to bolo bývalo málo, bol by som ti pridal to i to.
Prečo si tedy opovrhnul slovom Hospodinovým, aby si učinil to zlé v jeho očiach? Uriáša Hetejského si zabil mečom a jeho ženu si vzal sebe za ženu a jeho si zavraždil mečom synov Ammonových.
Sto otázok?
Asi už spíš a netušíš kde blúdi duša,
očarená krásou tou; či ju už opúšťa?
V blúdivom zmätku hľadá dotyku tieň,
no ty to netušíš, nevieš, čo znamenáš preň.
Možno len letmý dotyk slnečného lúča
a možno kratučký záblesk odrazu v očiach,
nekonečnú možnosť dotyku hebkej pleti
a možno sto otázok... Kto odpovie ti?
Priprudký pohyb väzneného srdca,
hlboký nádych v unavených pľúcach?
Stratené slová v stiahnutom hrdle,
či priamy pohľad pri riečnom prúde?
A možno len čas, keď dozrie jak réva
do sladkosti vínnej a opustí ju tréma
a v zlatistom moku tej opojnej vône
dozvieš sa tajomstvo dotyku tône
potrebujem ťa
zabudni na obraz, ktorý som ti dal
farby sa menia
z tichého snenia
o kráse umenia milovať
dám ti to, čo iný ti dať nemohol
dnes nemám v hlave alkohol
a depresie večne vracajúce sa
postav sa do stredu cesty
kde vždy trpím zvláštne tresty
za činy, ktoré som mal vykonať,
ale nevykonal,
vráťme si navzájom to, čo sme nikdy nemali
keď sme blúdili od stolu k stolu, a pod stolom plakali
ako deti, ktoré stratili svojich rodičov
kde je náš pravý domov
kde sú ľudia, ktorí nás budú chápať
s klamstvom vo vačku budú nám mávať
ako tí ostatní, ktorých sme nechali
na miestach, kde sme sa strácali
z miest sme sa vracali
domov vyčerpaní
v slzách mojich detských očí sa tíško rozptýľ
ty prenádherný mne patriaci nežný motýľ
zavri sa do mojej srdcovej komory
zabudneme na silu nevyhnutnej pokory
pred skutočnými snami
zabavme sa hrami
len pre dospelých
o tej, ktorá zmyzla v nenávratne
tvoj úsmev je tajomnejší
než úsmev Lisi Gerardiniovej
do šiat zo svetla ušitých
predomnou sa odej
tvoj pohľad v mojich snoch,
je hodný tak nežného stvorenia
a chrám v mojej hrudi vybudovaný
na pokraji zborenia
tvoje diamantové oči sú
z nebeského prachu stvorené
nechápem, nechápem ako môže existovať
tak dokonalé stvorenie
je to márne pýtať sa ťa tú istú otázku
ja viem,
ale ak mi znova povieš nie,
odídem a potichu
umriem
venované tej, ktorá to nevie
vkrádaš sa mi do snov
v podobách anjela
odhalená v plnej kráse
padáš mi do myslenia
intímnosťou zahalená
a zdobená nehou
tancuješ-zmyselná
ja tancujem s tebou
Oči poznačené časom
V tých dňoch onemocnel Ezechiáš na smrť. A prišiel k nemu Izaiáš, syn Ámosov, prorok, a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zriaď svoj dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť.
A obrátil svoju tvár ku stene a modlil sa Hospodinovi a povedal:
Prosím, ó, Hospodine, rozpomeň sa na to, že som chodil pred tebou v pravde a celým srdcom úprimným a robil som to, čo je dobré v tvojich očiach.- A Ezechiáš plakal veľmi.
A stalo sa, keď ešte nebol vyšiel Izaiáš ani do prostredného dvora, že stalo sa k nemu slovo Hospodinovo povediac:
Vráť sa a povedz Ezechiášovi, vodcovi môjho ľudu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Dávida, tvojho otca: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Hľa, uzdravím ťa; tretieho dňa vyjdeš hore do domu Hospodinovho.
A pridám ku tvojim dňom pätnásť rokov a z ruky assýrskeho kráľa ťa vytrhnem i toto mesto a budem chrániť toto mesto pre seba a pre Dávida, svojho služobníka.
V Božích očiach je aj zlo nástrojom dobra.
Si nádej v mojich očiach, si túžbou v mojom srdci, si slnko, ktoré ma vždy poteší a moju dušu uteší. To si ty miláčik, môj najsladší, môjmu srdcu najdrahší.