Citáty a výroky - ktorých
Hľadáš lacné a zaujímavé knihy?
Antikvariát PASEKA
Pre skúsených umelcov, kreatívnych nadšencov aj začínajúcich študentov umenia:
Umelecké potreby, štetce, farby, ..
Nájdite si výrok,citát alebo myšlienku, ...
môžete hľadať podľa autorov vľavo alebo podľa tém vpravo.
Jean Jacques Rosseau:
”Hlas ľudu skoro vždy ľudia povýšia na prvé miesto, len ľudia osvietený a schopný, ktorí tieto miesta zastávajú so cťou, zatiaľ čo tí ktorí sa povznesú v monarchiách sú najčastejšie len malými šibalmi, intrigánmi, ktorých malé úlohy čo na dvoroch vynášajú na veľké miesta verejnosti jasne ukazujú o jej neschopnosti.”
”Osud je len prostredím, súhrnom podmienok v ktorých človek musí konať, osud rozhoduje o polovici našich skutkov ale necháva nám voľnú ruku nad druhou polovicou.”
Kaz 12,1 :A pamätaj na svojho Stvoriteľa vo dňoch svojej mladosti, kým neprijdú dni zlého, a nepriblížia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľuby;
Časom človek ľutuje všetky hriechy, ktorých sa dopustil a tiež tie, ktoré zabudol spáchať.
Jitka:Ľudia majú pred sebou tisíce ciest, z ktorých si môžu zvoliť len jedinú.
Čársky:Ľudia radi rozpávajú o veciach, o ktorých mnoho nevedia, keďže rozhovor na témy, čo ovládajú, ich nudí
Čársky:Ľudia radi rozpávajú o veciach, o ktorých mnoho nevedia, keďže rozhovor na témy, čo ovládajú, ich nudí.
Istý významný lekár :Najlepší liek, aký som objavil, je modlitba. Tým, ktorých trápia problémy a malomyseľnosť, ktorí majú problémy, nepokojný spánok a depresie, z celého srdca odporúčam jednoduchý zvyk - modliť sa. Modlitba utíši ducha a posilní myseľ viac, než ktorýkoľvek iný terapeutický prostriedok známy človeku.
Najlepšie knihy sú tie, o ktorých si čitatel myslí, že by ich mohol sam písať.
Kant:Najmenej sa boja smrti tí, ktorých život má najväčšiu cenu.
Ž 139,15.16 :Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.
Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.
No, ak je to zlé vo vašich očiach slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia, ktorí boli za riekou, a či bohom Amorejov, v ktorých zemi bývate, ale ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.
Pravdaže, verím v slepé šťastie; ako ináč by som si mohol vysvetliť úspechy ľudí, ktorých nemám rád.
Indonézske príslovie :Schopností, ktorých denne nepribúda, denne ubúda.
Sto otázok?
Asi už spíš a netušíš kde blúdi duša,
očarená krásou tou; či ju už opúšťa?
V blúdivom zmätku hľadá dotyku tieň,
no ty to netušíš, nevieš, čo znamenáš preň.
Možno len letmý dotyk slnečného lúča
a možno kratučký záblesk odrazu v očiach,
nekonečnú možnosť dotyku hebkej pleti
a možno sto otázok... Kto odpovie ti?
Priprudký pohyb väzneného srdca,
hlboký nádych v unavených pľúcach?
Stratené slová v stiahnutom hrdle,
či priamy pohľad pri riečnom prúde?
A možno len čas, keď dozrie jak réva
do sladkosti vínnej a opustí ju tréma
a v zlatistom moku tej opojnej vône
dozvieš sa tajomstvo dotyku tône
potrebujem ťa
zabudni na obraz, ktorý som ti dal
farby sa menia
z tichého snenia
o kráse umenia milovať
dám ti to, čo iný ti dať nemohol
dnes nemám v hlave alkohol
a depresie večne vracajúce sa
postav sa do stredu cesty
kde vždy trpím zvláštne tresty
za činy, ktoré som mal vykonať,
ale nevykonal,
vráťme si navzájom to, čo sme nikdy nemali
keď sme blúdili od stolu k stolu, a pod stolom plakali
ako deti, ktoré stratili svojich rodičov
kde je náš pravý domov
kde sú ľudia, ktorí nás budú chápať
s klamstvom vo vačku budú nám mávať
ako tí ostatní, ktorých sme nechali
na miestach, kde sme sa strácali
z miest sme sa vracali
domov vyčerpaní
v slzách mojich detských očí sa tíško rozptýľ
ty prenádherný mne patriaci nežný motýľ
zavri sa do mojej srdcovej komory
zabudneme na silu nevyhnutnej pokory
pred skutočnými snami
zabavme sa hrami
len pre dospelých
o tej, ktorá zmyzla v nenávratne
tvoj úsmev je tajomnejší
než úsmev Lisi Gerardiniovej
do šiat zo svetla ušitých
predomnou sa odej
tvoj pohľad v mojich snoch,
je hodný tak nežného stvorenia
a chrám v mojej hrudi vybudovaný
na pokraji zborenia
tvoje diamantové oči sú
z nebeského prachu stvorené
nechápem, nechápem ako môže existovať
tak dokonalé stvorenie
je to márne pýtať sa ťa tú istú otázku
ja viem,
ale ak mi znova povieš nie,
odídem a potichu
umriem
venované tej, ktorá to nevie
vkrádaš sa mi do snov
v podobách anjela
odhalená v plnej kráse
padáš mi do myslenia
intímnosťou zahalená
a zdobená nehou
tancuješ-zmyselná
ja tancujem s tebou
Oči poznačené časom
Sú knihy, z ktorých sa o všetkom dozvieme, ale nič nepochopíme.
Goethe:Sú knihy, z ktorých sa o všetkom dozviete, ale nič nepochopíte.
Wilhelm Busch :Súčtom nášho života sú hodiny, v ktorých sme milovali.
Tak podobne ženy podriaďujúc sa vlastným mužom, aby, jestli aj niektorí neveria slovu, boli získaní pobožným obcovaním žien bezo slova
vidiac vaše v bázni mravočisté obcovanie,
ktorých ozdobou nech nie je vonkajšia ozdoba, ktorá záleží v zápletoch vlasov, vo vešaní na seba zlata alebo v obliekaní sa do nádherného rúcha,
ale skrytý srdca človek v neporušiteľnom krotkosti a tichosti ducha, čo je drahocenné pred Bohom.
Verné je to slovo a hodno každého prijatia, že Kristus Ježiš prišiel na svet spasiť hriešnikov, z ktorých prvý som ja.
Vždy milujeme ľudi, ktorí nás obdivujú. Ale nie vždy ľudí, ktorých obdivujeme.
Dygat:Život spočíva v úsilí čo najúčinnejšie neutralizovať následky hlúpostí, ktorých sa človek kedysi dopustil.
Immanuel Cant:Najmenej sa boja smrti tí,ktorých život mal najväčšiu cenu.
Claude Henri de Saint-Simon:”Priemyselný poriadok sa konštituje ako spoločnosť pracujúcich tj. Priamych výrobcov, intelektuálnych tvorivých pracovníkov, priemyselných podnikateľov, obchodníkov, finančníkov, slovom všetkých tých ktorých produktívna práca je pre spoločnosť nevyhnutná.”