Citáty a výroky - ktorého
Hľadáš lacné a zaujímavé knihy?
Antikvariát PASEKA
Pre skúsených umelcov, kreatívnych nadšencov aj začínajúcich študentov umenia:
Umelecké potreby, štetce, farby, ..
Nájdite si výrok,citát alebo myšlienku, ...
môžete hľadať podľa autorov vľavo alebo podľa tém vpravo.
Prof. MUDr. Konštantín Čársky:
„Jeme mnoho. Pribúda nám tučných ľudí. Tuk je tkanivom staroby. Neobstojí ono príslovie, podľa ktorého vraj v čase núdze: „ Kým tučný schudne, zatiaľ chudý zomrie. “ Skutočnosť je iná. Ľudia chudší, svalnatejší, šľachovitejší sú zdravší a proti chorobám odolnejší. Chirurgovia nemajú radi tučných pacientov. Rany sa im pomalšie hoja, častejšie sa zbierajú a dakedy sa po zakašľaní, kýchnutí i rozpadnú, napriek dobrému zošitiu. V hrubých vrstvách tukového tkaniva sa zle hľadajú dôležité útvary, ktoré chirurg musí chrániť, ošetriť alebo odstrániť. Tzv. „ panský pacient “ má vždy viac operačného rizika ako chudší, svalnatý, šľachovitý robotník alebo roľník.
Ž 32,1.2 :[[Žalm Dávidov, vyučujúci.]] Blahoslavený je ten, komu je odpustené prestúpenie, ktorého hriech je prikrytý!
Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta neprávosti, a v ktorého duchu neni ľsti.
A had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Bôh. A povedal žene: Či naozaj riekol Bôh: Nebudete jesť z niktorého stromu rajského?
Na to povedala žena hadovi: Z ovocia rajských stromov jeme.
Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli!
A had povedal žene: Istotne nezomriete.
Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé.
A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak tedy vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi, a jedol.
A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi.
Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj služobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho služobníka, lebo ty si jako sám faraon.
Môj pán sa pýtal svojich služobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata?
A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje.
A ty si riekol svojim služobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl.
Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie.
Ale ty si riekol svojim služobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári!
A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu služobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána,
a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy,
že sme povedali: Nemôžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najmladší brat bol s nami.
A tvoj služobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena.
Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, že ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz.
A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu.
A tak teraz, keď prijdem k tvojmu služobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou,
nuž bude, keď uvidí, že nieto chlapca, že zomrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu.
Lebo tvoj služobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni.
Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj služobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi.
Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!
A obrátil som svoju tvár k Pánu Bohu, aby som ho hľadal modlitbou a pokornými prosbami v pôste, v smútočnom vreci a v popole.
A modlil som sa vrúcne Hospodinovi, svojmu Bohu, a vyznával som sa a vravel som: Prosím, ó, Pane, ty silný, veľký a strašný Bože, ktorý ostríhaš smluvu a milosť tým, ktorí ťa milujú a ostríhajú tvoje prikázania!
Hrešili sme a činili prevrátene, páchali sme bezbožnosť a protivili sme sa, odvrátili sme sa od tvojich prikázaní a od tvojich súdov.
A ešte kým som ja hovoril, modlil som sa a vyznával svoj hriech a hriech svojho ľudu Izraela a predkladal svoju pokornú prosbu pred Hospodina, svojho Boha, za svätý vrch svojho Boha,
a teda kým som ja ešte hovoril na svojej modlitbe, priletel rýchle muž Gabriel, ktorého som videl vo videní tam na počiatku, a dotkol sa ma nejako o čase večernej obeti.
Ale nože sa opýtaj hoci hoväda, a poučí ťa, a nebeského vtáka, a oznámi ti,
alebo hovor zemi, a poučí ťa, a budú ti o tom rozprávať ryby mora.
Ktoré zo všetkého toho by nevedelo, že to učinila ruka Hospodinova?!
V ktorého ruke je duša každého toho, čo je živé, jako i duch každého tela človeka!
Či azda ucho nezkúša slov, ako ďasno si ochutnáva pokrm?
Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.
Ale to, čo mi bolo ziskom, položil som pre Krista za ztratu.
Ale pravda aj pokladám všetko za ztratu pre svrchovanosť známosti Krista Ježiša, svojho Pána, pre ktorého som to všetko ztratil a pokladám to za smeti, aby som získal Krista
Bojuj dobrý boj viery, uchop večný život, do ktorého si aj povolaný a vyznal si dobré vyznanie pred mnohými svedkami.
Človek, ktorého privedie do záhuby veľký osud, je malou osobnosťou, človek, ktorého zničí malý osud, môže byť osobnosťou veľkou.
Jób 28,5-8 :Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.
Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,
chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;
nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.
Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, ktorého, keby sa dopustil nejakej neprávosti, budem trestať ľudským prútom a údermi synov človeka.
Ale moja milosť neuhne od neho, jako som urobil, aby uhla od Saula, ktorého som odstránil zpred tvojej tvári.
Jeden jediný človek, ktorého skutočne vypočujeme, nás privedie na dokonale nové myšlienky.
andrea:jediný človek na svete, ktorého môžeš nenávidieť je ten, ktorého miluješ, lebo iba on ťa dokáže naozaj zraniť.
anonym:Láska je malý ohník, do ktorého treba neustále prikladať, aby nevyhasol, ale aby jasne horel.
Láááááááska:Láska je nebo, láska je sen, láska je človek, ktorého chcem. Láska je neha, po ktorej túžim, láska je človek, ktorého ľúbim.
Lebo Hospodin je silný Bôh veľký a veľký Kráľ nad všetkými bohmi,
v ktorého ruke sú nevystihlé hlbiny zeme, a končiare vrchov sú jeho.
Lebo tejto noci sa postavil vedľa mňa anjel Boha, ktorého som a ktorému i slúžim,
a povedal: Neboj sa, Pavle, musíš stáť pred cisárom, a hľa, Bôh ti daroval všetkých tých, ktorí sa plavia s tebou.
Lebo toho, koho miluje Hospodin, karhá, a to jako otec syna, ktorého má rád.
Matka je domov, z ktorého sme vyšli, je našou prírodou, pevninou i morom.
Mozog je orgán, pomocou ktorého si myslíme, že myslíme.
Mozog je orgán, pomocou ktorého si myslíme, že myslíme.
M.Frisch:O človeku, ktorého milujeme, môžeme najmenej povedať, aký vlastne je.
Kol 1,9.10 :Preto aj my odo dňa, ktorého sme to počuli, neprestávame modliť sa za vás a prosiť, žeby ste boli naplnení čo do známosti jeho vôle všetkou múdrosťou a rozumnosťou duchovnou,
žeby ste chodili hodne Pána, aby ste sa mu vo všetkom ľúbili nesúc ovocie v každom skutku dobrom a rastúc v známosť Boha,
Pri nadväzovaní priateľstva dobre prihliadajme na to, aby sme nezačali milovať človeka, ktorého by sme raz museli nanávidieť.
William Saroyan Woody Allen Douglas MacArthur :Viem, že každý musí zomrieť. Vždy si však myslím, že v mojom prípade by mohla byť urobená nejaká výnimka. Tak čo mám robiť?
Nebojím sa umrieť. Len nechcem byť pri tom, keď sa to stane.
Kráľ Filip Macedónsky, otec Alexandra Veľkého, mal jedného sluhu, ktorého povinnosťou bolo prísť každé ráno za ním a pozdraviť ho týmito slovami: "Filip, pamätaj, že musíš zomrieť."
John Bacon, významný anglický sochár 18. storočia, na svojej smrteľnej posteli povedal: "V živote bolo pre mňa dôležité byť umelcom. Jedinou vecou, ktorá je pre mňa v tejto chvíli skutočne dôležitá je, že verím v Pána Ježiša Krista."
Len tí dokážu žiť, ktorí sa neboja zomrieť.
Všetky udalosti nášho života sú materiálom, z ktorého môžeme postaviť, čokoľvek budeme chcieť.
Vtedy povedal Eliáš Tišbänský, ktorý bol z cudzích obyvateľov Gileáda, Achabovi: Jako že žije Hospodin, Bôh Izraelov, pred ktorého tvárou stojím, tak isté je, že nebude po tieto roky rosy ani dažďa, len na moje slovo.
A stalo sa slovo Hospodinovo k nemu povediac:
Odídi odtiaľto a obráť sa na východ a skry sa pri potoku Karite, ktorý je naproti Jordánu.
A bude tak, že z potoka budeš piť, a krkavcom som prikázal, aby ťa tam zaopatrovali potravou.
Nie je ťažké za priateľa umrieť,ale nájsť priateľa,za ktorého hodno umrieť...