Citáty a výroky - ktoré
Hľadáš lacné a zaujímavé knihy?
Antikvariát PASEKA
Pre skúsených umelcov, kreatívnych nadšencov aj začínajúcich študentov umenia:
Umelecké potreby, štetce, farby, ..
Nájdite si výrok,citát alebo myšlienku, ...
môžete hľadať podľa autorov vľavo alebo podľa tém vpravo.
Jack Woodford:
" Len málo ľudí je schopných odolať lichoteniu, ktoré je vyjadrené sústredenou pozornosťou."
Picasso:"Životná múdrosť je dopúšťať sa v každom období života len tých omylov, ktoré sú v súlade s vekom."
Platón:”... kde je zákon neobmedzeným pánom a kde sú vladári sluhami zákonov, tam vidím záchranu a uskutočňovanie všetkých dobier, ktoré bohovia dali obciam”
”Bolo by smutné keby sme museli priznať že zdokonaľovanie, ktoré je takmer neobmedzené, je prameňom ľudského nešťastia a že nás urobila tyranmi seba samých a prírody.”
”Tak je to aj s osudom, ukazuje svoju moc tam kde niet ochrannej sily
svojou zúrivosťou doráža tam kde vie že niet hrádzi a hradieb ktoré by
ju skrotili.”
”Vladár by mal byť dobrým pastierom ľudského stáda, ktoré narozdiel od
skutočného treba viesť nie násilím, ale presvedčovaním a výchovou”
„Jeme mnoho. Pribúda nám tučných ľudí. Tuk je tkanivom staroby. Neobstojí ono príslovie, podľa ktorého vraj v čase núdze: „ Kým tučný schudne, zatiaľ chudý zomrie. “ Skutočnosť je iná. Ľudia chudší, svalnatejší, šľachovitejší sú zdravší a proti chorobám odolnejší. Chirurgovia nemajú radi tučných pacientov. Rany sa im pomalšie hoja, častejšie sa zbierajú a dakedy sa po zakašľaní, kýchnutí i rozpadnú, napriek dobrému zošitiu. V hrubých vrstvách tukového tkaniva sa zle hľadajú dôležité útvary, ktoré chirurg musí chrániť, ošetriť alebo odstrániť. Tzv. „ panský pacient “ má vždy viac operačného rizika ako chudší, svalnatý, šľachovitý robotník alebo roľník.
1 Moj 1,4-8 :A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy.
A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň.
A Bôh riekol: Nech je obloha [Hebr.: rozpätie] medzi vodami a nech delí vody od vôd!
A Bôh učinil oblohu a oddelil vody, ktoré sú pod oblohou, od vôd, ktoré sú nad oblohou. A bolo tak.
A Bôh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň.
A had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Bôh. A povedal žene: Či naozaj riekol Bôh: Nebudete jesť z niktorého stromu rajského?
Na to povedala žena hadovi: Z ovocia rajských stromov jeme.
Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli!
A had povedal žene: Istotne nezomriete.
A had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Bôh. A povedal žene: Či naozaj riekol Bôh: Nebudete jesť z niktorého stromu rajského?
Na to povedala žena hadovi: Z ovocia rajských stromov jeme.
Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli!
A had povedal žene: Istotne nezomriete.
Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé.
A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak tedy vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi, a jedol.
A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
Keby zhrešil niekto dopustiac sa prestúpenia proti Hospodinovi tým, že by oklamal svojho blížneho vo veci, ktorá mu bola sverená, alebo v tom, čo mu bolo dané do zálohu, alebo tým, že by mu niečo násilne vzal alebo že by bol utiskoval svojho blížneho
alebo že by našiel ztratené a zatajil by to a prisahal by falošne, vzhľadom na čokoľvek, čo robieva človek, aby sa tým prehrešil,
a keby sa tedy stalo, že by zhrešil a previnil sa, navráti násilne vzaté, ktoré vzal nasilu, alebo to, čo dosiahol útiskom, alebo to, čo mu bolo sverené, alebo ztratené, čo našiel,
alebo nech už by bolo čokoľvek, na čo prisahal falošne, nahradí to v plnej hodnote a pridá k tomu toho pätinu, a dá to tomu, čie to bolo; dá to v deň svojej obeti za vinu.
A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi.
Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj služobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho služobníka, lebo ty si jako sám faraon.
Môj pán sa pýtal svojich služobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata?
A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje.
A ty si riekol svojim služobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl.
Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie.
Ale ty si riekol svojim služobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári!
A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu služobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána,
a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy,
že sme povedali: Nemôžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najmladší brat bol s nami.
A tvoj služobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena.
Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, že ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz.
A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu.
A tak teraz, keď prijdem k tvojmu služobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou,
nuž bude, keď uvidí, že nieto chlapca, že zomrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu.
Lebo tvoj služobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni.
Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj služobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi.
Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!
A keď som priložil svoje srdce, aby som poznal múdrosť a videl zamestnanie, ktoré sa vykonáva na zemi, lebo ani vodne ani vnoci nevidí človek spánku na svojich očiach,
videl som všetko dielo Boha, že človek nemôže vystihnúť dielo, ktoré sa deje pod slnkom; keby sa i jakokoľvek namáhal človek vyhľadať, nenajde, ba ani keby povedal múdry, že pozná, nebude môcť najsť.
A keď svitalo, súrili anjeli Lota a vraveli: Vstaň, vezmi svoju ženu a svoje dve dcéry, ktoré sú tu, aby si nebol tiež zahladený neprávosťou mesta.
A keď bezradný predlieval, chopili mužovia jeho ruku a ruku jeho ženy i ruku oboch jeho dcér, pretože sa zľutoval nad ním Hospodin a vyviedli ho a nechali ho vonku za mestom.
A stalo sa, keď ich vyviedli von, že riekol jeden z nich: Uteč pre svoju dušu! Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol zahladený!
A jeho, Lotova, žena sa obzrela zpoza neho a obrátila sa na soľný stĺp.
A nechceli počuť ani nepamätali na tvoje divy, ktoré si činil pri nich, ale zatvrdili svoju šiju a ustanovili si vodcu, aby sa vrátili do svojho rabstva vo svojej spúre. Ale ty si Bôh odpúšťania, milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a preto si ich neopustil.
A primiešanej sberby, ktorá bola medzi nimi, zmocnila sa veľká žiadosť. A obrátiac sa plakali, aj synovia Izraelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso?
Rozpomíname sa na ryby, ktoré sme jedli v Egypte zadarmo, na uhorky, na melony, na por, na cibuľu a na cesnak.
Ale teraz je naša duša vypráhla; nieto ničoho, nevidia naše oči ničoho iba tú mannu.
A Mojžiš počul, že ľud plače radom po svojich čeľadiach, každý pri dveriach svojho stánu. Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov, a bolo to zlé i v očiach Mojžišových.
A tí, ktorí chcú byť bohatí, upádajú do pokušenia a osídla a do mnohých žiadostí nesmyselných a škodlivých, ktoré pohružujú ľudí do záhuby a do zatratenia.
A tí, ktorí chcú byť bohatí, upádajú do pokušenia a osídla a do mnohých žiadostí nesmyselných a škodlivých, ktoré pohružujú ľudí do záhuby a do zatratenia.
Lebo koreňom všetkého zlého je milovať peniaze, po čom niektorí zatúžili a tak zablúdili od viery a naplnili sami seba mnohými bolesťami.
A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje, presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia.
Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré povedia ľudia, vydajú počet v deň súdu;
lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený.
Ale keď som sa obrátil, aby som sa podíval na všetky svoje diela, ktoré konaly moje ruky, a na prácu, ktorou som sa trudil, hľa, všetko to bola márnosť a honba po vetre, a videl som, že niet užitku pod slnkom.
Ale nože sa opýtaj hoci hoväda, a poučí ťa, a nebeského vtáka, a oznámi ti,
alebo hovor zemi, a poučí ťa, a budú ti o tom rozprávať ryby mora.
Ktoré zo všetkého toho by nevedelo, že to učinila ruka Hospodinova?!
V ktorého ruke je duša každého toho, čo je živé, jako i duch každého tela človeka!
Či azda ucho nezkúša slov, ako ďasno si ochutnáva pokrm?
Budem Tvojim anjelom, budem kúskom Tvojich pier, budem sa túlať v tvojich snoch, ktoré budú len o nás dvoch.
Buďme krajne podozrievaví voči takým výrokom našich priateľov, ktoré sú nám po chuti.
Buďme krajne podozrievaví voči takým výrokom našich priateľov, ktoré sú nám po chuti.
Kurt Thomas :Cítim, že najdôležitejším krokom k akémukoľvek výsledku je určiť si konkrétny cieľ. To vám umožní sústrediť myseľ na tento cieľ a nie na prekážky, ktoré sa vyskytnú, kým človek bojuje o najlepší výkon.
Časom človek ľutuje všetky hriechy, ktorých sa dopustil a tiež tie, ktoré zabudol spáchať.
Anonym :Často snívame o živote bez akýchkoľvek problémov a ťažkostí, keď ide všetko ako po masle. Boh však vie lepšie, čo je pre nás dobré. Zväčša to býva tak, že čím ľahší máme život, tým slabšie sú naše duchovné vlákna, ktoré nás spájajú s Bohom, pretože sila každého druhu rastie len cvičením.
Či vieš čas rodenia kamzíkov? Pozoroval si azda svíjať sa jelenice, keď rodia?
Či počítaš mesiace, ktoré vyplňujú? A či vieš čas ich pôrodu,
kedy sa skláňajú, rodia svoje mláďatá, odvrhujú svoje bolesti?
Ich mladé silnejú; rastú na poli; vyjdú a viacej sa nevrátia.
Hľaď tedy, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou.
Kol 2,13.14 :I vás, ktorí ste boli mŕtvi v hriechoch a v neobrezanosti svojho tela, spolu oživil s ním darujúc vám z milosti všetky hriechy,
vymažúc písmo, napísané proti nám, záležajúce v rôznych nariadeniach, ktoré bolo proti nám, a vzal ho z prostredku pribijúc ho na kríž
Ja som chlieb života.
Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli;
ale toto je chlieb, ktorý sostupuje z neba, aby z neho jedol človek a nezomrel.
Ja som ten živý chlieb, ktorý sostúpil z neba. Keby niekto jedol z tohoto chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré ja dám za život sveta.
Je zvláštne, že mnoho vecí, na ktoré kladieme zvláštny dôraz, Ježiš vôbec nevyslovil. Naopak, na mnohé veci, na ktoré my dôraz vôbec nekladieme, Ježiš robil.
:Každý pravý prírodovedec musí mať určitý náboženský cit. Nemôže si totiž myslieť, že on prvý prišiel na neobyčajné súvislosti, ktoré objavil v prírode. Vo vesmíre sa totiž prejavuje bezhraničný povedomý rozum... Dosť rozšírená mienka, že som ateistom, sa zakladá na veľkom omyle. Kto to vyčítal z mojich teórií, nepochopil z nich vôbec nič.
Keď sa jedny dvere šťastia otvoria, iné sa zatvoria. Často však pozeráme tak dlho na zavreté dvere,že nevidíme tie ktoré sa otvorili pre nás
Alexander Graham Bell:Keď sa jedny dvere zatvárajú, iné sa otvárajú; ale my tak dlho a dlho a s poľutovaním hľadíme na tie zatvorené, že nevidíme tie, ktoré sa pre nás otvárajú. -
Ž 8,4.5 :Keď vidím tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si postavil,
myslím si: Čo je smrteľný človek, že pamätáš na neho, a syn človeka, že ho navštevuješ!
Koľko by sa stratilo z úžasného bohatstva ľudskej skúsenosti nebyť prekážok, ktoré treba prekonať. Nádherná chvíľa na vrchole by neznamenala ani polovicu z dosiahnutého, keby nie tých temných údolí, ktoré treba prejsť.
Krása ženy nie je v oblečení, ktoré nosí, postave, ktorú má, ani v úprave jej vlasov. Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože to sú dvere do srdca, miesta, kde sídli láska!
Cesare Cantú:Láska je jediné bohatstvo, ktoré rastie tým, že sa ním človek delí.
G.Sandová:Láska to je šťastie, ktoré si dávame navzájom.
George Sandová :Láska, to je šťastie, ktoré si navzájom dávame.
Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie.
Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie.
Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás.
Lebo kto bude pohŕdať dňom malých začiatkov? Ale radovať sa budú a uvidia kameň, olovnicu, v ruke Zorobábela týchto sedem. Sú to oči Hospodinove, ktoré chodia po celej zemi.
Lebo terajšie kratučké ľahké nášho súženia nám pôsobí prenesmierne veľkú večnú tiaž slávy,
keď nehľadíme na veci, ktoré sa vidia, ale na veci ktoré sa nevidia. Lebo veci, ktoré sa vidia, sú dočasné; ale tie, ktoré sa nevidia, sú večné.
Lebo všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom, a toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom - naša viera.
Lož nemá nohy. Potrebuje ďalšie lži, ktoré ju podporia. Povedzte jednu lož a ste nútení povedať ďalšie.
Ľudia majú väčšinou - rovnako ako rastliny - skryté vlastnosti, ktoré sa objavujú iba náhodou.
George Bernard Shaw:Ľudia, ktorí to vo svete niekam dotiahnu, sú tí, ktorí vstanú a podľa okolností hľadajú také, ktoré potrebujú a keď ich nemôžu nájsť, tak si ich vytvoria.
Helen Kellerová :Nádherná chvíľa na vrchole by neznamenala ani polovicu z dosiahnutého, keby nie temných údolí, ktoré treba prejsť.
Najlepší spôsob ako byť v živote úspešný, je riadiť sa radami, ktoré dávame i
Najlepšie dedičstvo, ktoré môže dať rodič svojim deťom, je niekoľko minút času denne.
Najviac strachu som si v živote prežil kvôli veciam, ktoré sa nakoniec nikdy nestali.
Náš život je len sled nepatrných činov, ktoré nás však približujú k Bohu a formujú našu večnosť.
Nech robíte čokoľvek, potrebujete na to odvahu. Ak ste sa pre niečo rozhodli, vždy sa nájde niekto, kto vám povie, že to robíte zle. Vždy sa objavia nejaké ťažkosti, ktoré vám budú našepkávať, že tú kritiku si naozaj zaslúžite. Naplánovať si niečo a riadiť sa tým až do konca si vyžaduje takú istú odvahu, akú potrebuje vojak v boji. Víťazstvo však potrebuje odvážnych mužov a ženy, ktorí ho dobyjú.
Nemáme ani poňatia, aké ťažké je bremeno, ktoré my nedvíhame.
Nešťastia sú ako nože, ktoré nám buď slúžia, alebo nás rania. Závisí to od toho, ako ich chytíme - či za čepeľ, alebo za rukoväť.
Nutnosť hovoriť, rozpaky z toho, že niet čo povedať, a snaha byť duchaplný sú tri veci, ktoré dokážu zosmiešniť aj najväčšieho človeka.
Počuj, Izraelu, Hospodin, náš Bôh, je jeden Hospodin.
Nepojdete za inými bohmi, z bohov národov, ktoré sú vôkol vás.
Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je silný Bôh revnivý v tvojom strede, aby sa nezanietil hnev Hospodina, tvojho Boha, na teba a zahladil by ťa s tvári zeme.
Povážte vrany, že nesejú ani nežnú, ktoré nemajú komory ani stodoly, a Bôh ich živí. A o koľko drahší ste vy nad vtákov!
Prekážky v nás vyburcujú vlohy, ktoré by v nás za priaznivých okolností zostali driemať.
Priateľ je slnko, ktoré nezapadá.
L. Buscaglia :Radosť, humor, smiech - to sú úžasné, ľahko prístupné prostriedky, ktoré vnášajú do ľudského vzťahu pohodu. Možno ich použiť na prekonanie zábran a napätia.
Rany, ktoré si človek spôsobí sám sa ťažko liečia
Wiliam Shakespeare:Rany, ktoré si človek urobí sám, sa ťažko liečia.
John Wesley :Rob všetko dobro, ktoré môžeš,
všetkými spôsobmi, ktorými môžeš,
na všetkých miestach, kde môžeš,
vždy, kedy len môžeš
všetkým, ktorým môžeš
a tak dlho, ako len môžeš.
Skúsenosť je meno, ktoré dávame svojím chybám a omylom.
Shakespeare :Sláva sa podobá kruhom na vode, ktoré sa stále rozširujú, až napokon celkom zmiznú.
Sme vďační velikánom, keď nám odhalia svoje slabosti, ktoré ich robia normálnymi ľuďmi.
Srdce ľudí si nenakloníme veľkými činmi, ktoré privádzajú do rozpakov, ale drobnými pozornosťami, ktoré dojímajú alebo prekvapujú.
Sto otázok?
Asi už spíš a netušíš kde blúdi duša,
očarená krásou tou; či ju už opúšťa?
V blúdivom zmätku hľadá dotyku tieň,
no ty to netušíš, nevieš, čo znamenáš preň.
Možno len letmý dotyk slnečného lúča
a možno kratučký záblesk odrazu v očiach,
nekonečnú možnosť dotyku hebkej pleti
a možno sto otázok... Kto odpovie ti?
Priprudký pohyb väzneného srdca,
hlboký nádych v unavených pľúcach?
Stratené slová v stiahnutom hrdle,
či priamy pohľad pri riečnom prúde?
A možno len čas, keď dozrie jak réva
do sladkosti vínnej a opustí ju tréma
a v zlatistom moku tej opojnej vône
dozvieš sa tajomstvo dotyku tône
potrebujem ťa
zabudni na obraz, ktorý som ti dal
farby sa menia
z tichého snenia
o kráse umenia milovať
dám ti to, čo iný ti dať nemohol
dnes nemám v hlave alkohol
a depresie večne vracajúce sa
postav sa do stredu cesty
kde vždy trpím zvláštne tresty
za činy, ktoré som mal vykonať,
ale nevykonal,
vráťme si navzájom to, čo sme nikdy nemali
keď sme blúdili od stolu k stolu, a pod stolom plakali
ako deti, ktoré stratili svojich rodičov
kde je náš pravý domov
kde sú ľudia, ktorí nás budú chápať
s klamstvom vo vačku budú nám mávať
ako tí ostatní, ktorých sme nechali
na miestach, kde sme sa strácali
z miest sme sa vracali
domov vyčerpaní
v slzách mojich detských očí sa tíško rozptýľ
ty prenádherný mne patriaci nežný motýľ
zavri sa do mojej srdcovej komory
zabudneme na silu nevyhnutnej pokory
pred skutočnými snami
zabavme sa hrami
len pre dospelých
o tej, ktorá zmyzla v nenávratne
tvoj úsmev je tajomnejší
než úsmev Lisi Gerardiniovej
do šiat zo svetla ušitých
predomnou sa odej
tvoj pohľad v mojich snoch,
je hodný tak nežného stvorenia
a chrám v mojej hrudi vybudovaný
na pokraji zborenia
tvoje diamantové oči sú
z nebeského prachu stvorené
nechápem, nechápem ako môže existovať
tak dokonalé stvorenie
je to márne pýtať sa ťa tú istú otázku
ja viem,
ale ak mi znova povieš nie,
odídem a potichu
umriem
venované tej, ktorá to nevie
vkrádaš sa mi do snov
v podobách anjela
odhalená v plnej kráse
padáš mi do myslenia
intímnosťou zahalená
a zdobená nehou
tancuješ-zmyselná
ja tancujem s tebou
Oči poznačené časom
Sú dve metódy šírenia svetla: byť sviečkou alebo zrkadlom, ktoré ju odráža.
Lyli:sú veci medzi nebom a zemou,ktoré sú medzi nebom a zemou...
Iz 55,11 :tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem.
Tedy starších medzi vami prosím spolustarší a svedok utrpení Kristových, ktorým som aj účastníkom slávy, ktorá sa má zjaviť;
paste stádo Božie, ktoré je medzi vami, dozerajúc nie z prinútenia, ale dobrovoľne, radi, ani nie pre mrzký zisk, ale ochotne,
Tento vek - to je právo,
zvládnuť všetky veci hravo,
ktoré chceme od života,
ak má v ňom znieť
tá správna nota.
Všetko najlepšie, veľa šťastia,
lásky, slniečka zo srdca želá
Toto sú veci, ktoré budete robiť: Hovorte pravdu každý so svojím blížnym, pravdu a súd pokoja súďte vo svojich bránach.
A nemyslite nikto zlého na svojho blížneho vo svojom srdci ani nemilujte falošnej prísahy, lebo práve všetko toto je to, čoho nenávidím, hovorí Hospodin.
Učinil všetko krásne v svoj čas, i večnosť dal do ich srdca, iba že človek nevystihne diela, ktoré koná Bôh, a to tak od počiatku až po koniec.
Ucho, ktoré čuje, a oko, ktoré vidí, to oboje učinil Hospodin.
Ucho, ktoré počuje a oko, ktoré vidí, stvoril Hospodin.
Ucho, ktoré poslúcha karhanie života, bude bývať medzi múdrymi.
Užívaj život so svojou ženou, ktorú miluješ, po všetky dni života svojej márnosti, ktoré ti dal Bôh pod slnkom, po všetky dni svojej márnosti, lebo to je tvoj podiel v živote a v tvojej práci, ktorou sa trudíš pod slnkom.
V prospech občianskeho stavu pripája mravnú slobodu, ktorá jediná robí človeka skutočne pánom seba samého, lebo holý pud žiadostlivosti je otroctvom a poslušnosť zákonov ktoré si ľudia sami ukladajú, je slobodou.”
V živote záleží na celkom iných veciach ako na tých, ktoré si možno kúpiť.
Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi.
Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých.
Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja;
ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami.
A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly.
Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!
Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy.
A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.
Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si!
A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere.
Vtedy sa báli mornári, a kričali každý ku svojmu bohu, a vyhadzovali nádoby, ktoré boly v lodi, do mora, aby si poľahčili. Ale Jonáš bol sišiel dolu na odľahlé miesto lode, ľahol si a zaspal tvrdo.
A pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: Čo sa ti robí, ospalče? Vstaň, volaj ku svojmu Bohu! Snáď si ten Bôh pomyslí na nás a nezahynieme.
Zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvujúci dušu; svedoctvo Hospodinovo verné, ktoré robí prostého múdrym.
Zdvihnime poháre a pripime rokom,
čo prišli i čo ešte prídu.
Bo život sú čriepky šťastia malé,
ktoré si treba vážiť
a ľúbiť sa neskonale.
Zo sĺz, ktoré kvôli mne vyroníš, vzíde tvoja sláva života.
Život je sériou lekcií, ktoré treba prežiť, aby sme ich mohli pochopiť.
Život sa nemeria počtom nádychov a výdychov, ale chvíľami, ktoré nám vzali dych.
láááska:Si nádej v mojich očiach, si túžbou v mojom srdci, si slnko, ktoré ma vždy poteší a moju dušu uteší. To si ty miláčik, môj najsladší, môjmu srdcu najdrahší.